Dnes pocestujeme v čase do obdobia prelomu 16. a 17. storočia, keď sa v severnom Taliansku dostala do povedomia, a čoskoro aj medzi často pripravované a obľúbené pokrmy, polenta. Tradičné jedlo chudobných, vyrobené z kukuričného šrotu sa postupne pretransformovalo na pochúťku, ktorá sa v súčasnosti podáva aj v luxusných reštauráciách.
Základom je kukurica
Historické pramene uvádzajú, že kukurica, potravina Nového sveta, bola v Taliansku vysadená po prvý krát v roku 1500. Najlepšie podmienky na jej dopestovanie boli v severnej časti krajiny. Plodina sa konzumovala v klasickej podobe varených a pečených kláskov alebo vylúpaných zŕn. Časom sa z kukurice začala vyrábať polenta, keď sa po zbere kukurica vysušením zbavila vlhkosti a jej zrná sa pomleli.
Príprava polenty
Túto základnú surovinu, ktorú si môžeme bežne zakúpiť v obchodoch, treba dôkladne spariť, aby sme sa zbavili jej horkastej príchute. Následne sa vsype do osolenej vriacej vody (v pomere 250 g polenty na liter vody) a za stáleho miešania ju privedieme do varu. Hotová je, keď sa všetka voda vyparí. Po uvarení sa môže zjemniť olejom alebo maslom. Na konzumáciu je vhodná ako teplá kaša, ak ju však necháte stuhnúť, je možné konzumovať ju aj na studeno vo forme nakrájaných plátkov, alebo kúsky polenty ugrilovať.
Komu sa nechce „trápiť“ so zaparovaním a varením polenty, je možné kúpiť si už hotovú stuhnutú polentu i instantné polentové kaše, priamo pripravené na konzumáciu. Výživoví špecialisti upozorňujú, že ak budete vyberať už hotový produkt kaše alebo krupice, uprednostnite polentu upravenú sparením a nie extrúziou, ktorá ju pripraví o dôležité minerály a nutrične hodnotné látky.
Spestrenie jedálnička
Z hľadiska výživového treba povedať, že polenta je pomerne kalorickou, ale plne bezlepkovou potravinou. V 100 gramoch polenty sa nachádza 85 kalórii, minimálne množstvo tukov, 2 gramy bielkovín a veľa sacharidov. Dobrou správou je, že je sýta, a preto nám stačí oveľa menšia porcia v porovnaní s inými prílohami. Obsahuje aj železo, draslík i vitamíny skupiny B a A.
Z tohto dôvodu sa zaraďuje medzi potraviny, ktoré môžu výrazne obohatiť pestrosť jedálnička. Výborne vie nahradiť ovsené kaše a vločky, zemiakové prílohy alebo cestoviny. Pre vegetariánov je často hlavným jedlom, v kombinácii so syrom, omáčkami alebo grilovanými hubami a zeleninou.
Inšpirácie z talianskej kuchyne
Ak sa opäť vrátime k domovskej krajine polenty, môžeme sa inšpirovať aj receptami z Talianska. V regióne Benátska je vyhlásenou špecialitou polenta podávaná so sušenou treskou dusenou v mlieku s čiernymi sépiami, alebo vo forme prílohy k dusenému hovädziemu mäsu. Vo východnej časti krajiny je obľúbená plátková polenta vyprážaná a podávaná s pečienkou na cibuľke. Zdravšou alternatívou je polenta ako príloha s dusenou zeleninou a tofu syrom alebo slimačou omáčkou.
Polenta na sladko
Talianski cukrári pripravujú aj nicolottu, aromatický koláč pripravený so zvyškov polenty dochutený grapou a feniklovými semiačkami lebo brustengolo, puding z jablkovo-orechovej polenty s čerstvým ovocím. Zaujímavosťou na záver je už len fakt, že v Taliansku vďaka obľúbenosti a hrdosti na tento pokrm pripravujú aj dezert "Polenta e osei". Je to však paradoxne polentový koláč bez polenty. Ide o múčnik s ovocím pokrytý žltkastým marcipánom a malými čokoládovými vtáčikmi, ktorý má s polentou spoločný len vzhľad evokujúci čerstvo uvarenú polentovú kašu.
Pripravila: Petra Adamcová
