Veronika Bušová, profesionálna cukrárka známa predovšetkým z televíznej obrazovky. Okrem toho však aj sympatická mamina päťročnej dcéry Ninky, vyštudovaná právnička i absolventka cukrárstva a manažmentu na prestížnej škole v New Yorku. Pre náš portál nám ochotne poskytla rozhovor, kde čitateľom porozprávala nielen o svojej vášni k pečeniu a tvorbe dezertov, ale zaspomínala si aj na svoje detstvo a prezradila nám, čo je pre ňu dôležité pri výchove jej dcérky.

Viem o vás, že ste vyštudovanou právničkou a pečenie bolo vždy vašou láskou a záľubou. Bolo to ťažké rozhodnutie - venovať sa profesionálne len cukrárstvu?

Som veľmi vďačná mojej rodine, že ma podporila v tom, vybrať si v živote pracovnú cestu, ktorá ma napĺňa. Cukrárske remeslo je rovnako ako aj právo, o štúdiu, práci a kreatíve. Kým právnik musí presne poznať zákon a pracovať so slovami, cukrár musí presne ovládať technické postupy a receptúry a zákazníkovi sprostredkovať zážitok chutí a zmyslov, ktoré v ňom rovnako vyvolávajú emócie. Myslím si, že dôležitá je aj motivácia, pretože práca, ktorú robíte vás musí baviť a mali by ste sa chcieť zdokonaľovať, byť zvedavý a kreatívny a napredovať, čo samozrejme bez úsilia a pokory nejde. Mám pred sebou ešte dlhú cestu, ale viem, že kráčam správnym smerom.

Láska k pečeniu u vás bola trochu aj geneticky daná, viedli vás starí rodičia a rodičia k pomoci v kuchyni alebo vás to tam ťahalo prirodzene?

Moja stará mama, ktorú sme volali Taminka, mala s dedkom záhradu, kde pestovali zeleninu, a už ako deti sme boli zvyknutí jesť sezónne, na záhrade vypestované plodiny. Čo sme neskonzumovali čerstvé sa bezodpadovo spracovalo na zimu či už zaváraním lebo sušením. Moji rodičia v tom dnes pokračujú a k zelenine pribudla aj malá farma so sliepkami, ovečkami, zajacmi a kravami. U nás doma sa neustále varí s úctou k surovinám a prírode, a je skvelé, že dcérka Ninka môže všetko od malička pozorovať a verím, že sa jej tak ako mne, budú najkrajšie spomienky z detstva spájať práve s obľúbeným jedlom od babinky, ktoré aj sama pomáhala pripraviť.

Nadanie a talent je veľkým bonusom, vy ste si však oboje doplnili štúdiom cukrárstva a reštauračného manažmentu na prestížnej škole v New Yorku. V čom vás toto štúdium obohatilo?

New York je kozmopolitné mesto so stretom snáď všetkých svetových kuchýň. Profesionálom poskytuje priestor vo forme fine dining až po street food, a to je rozmer, ktorý baví kuchárov a ťahá ich, aby ľuďom sprostredkovali to najlepšie, čo v daných krajinách kultúry a suroviny ponúkajú. Ja som rada , že som mohla byť pri tom. Gastronómia nie je len o jedle samotnom, ale hlavne o zážitku a musím povedať, že vo vytváraní zážitku Američania naozaj vynikajú. ICC ponúkalo program pastry arts, ktorý mi vyhovoval svojou intenzitou a tiež tým, že osnovy pokrývali komplexne všetky cukrárske techniky, a hlavne tu bola možnosť učiť sa od tých najlepších profesionálov v odvetví nielen formou štúdia ale hlavne stáží a praxe. Tak ako naznačujete v otázke, talent je dôležitý ale je treba s ním vedieť ďalej pracovať.

Dnes sa okrem spolupráce so známym obchodným reťazcom venujete aj teambuildingovým aktivitám a kurzom v oblasti cukrárskych techník. Aký je na Slovensku záujem o tieto služby?

Spolupráca s obchodným reťazcom je mojou srdcovkou, nakoľko mi dáva možnosť recepty posúvať ľuďom a vdýchnuť im tak život. Je iné, keď kuchári pracujú s normami v prevádzkach, ale keď recepty učíte ľudí, ktorí pečú ako hobby, a oni si ich obľúbia a vaše recepty zľudovejú, je to tá najkrajšia spätná väzba. Možnosti teambuildingov a kurzov sú momentálne v období pandémie obmedzené a aj predtým som sa skôr venovala školeniam cukrárskych techník v rámci gastro prevádzok, noriem pre konkrétne koncepty a tvorbe dezertov na mieru. 

Ako vnímate posun v oblasti cukrárskych služieb u nás? Naše staré mamy často hovoria o tom, že veterníky a krémeše, aké sa piekli kedysi dnes už nedostanete nikde...

Myslím si, že dnes už to neplatí. Je dopyt po kvalite, ľudia sa zaujímajú o zloženie, máme u nás veľa šikovných poctivých cukrárov a uvedomelých zákazníkov. Možno sa ťažšie hľadajú klasické zákusky ako krémeš či veterník, ale len preto, že sú prezlečené do modernejšieho šatu a našťastie aj u nás zoženiete poctivý mille feuille, eclair či paris brest alebo si ho môžete upiecť podľa môjho receptu.

Zájdete si aj s partnerom a dcérkou na sladký dezert, alebo je to skôr výnimočné?

Sladké máme veľmi radi, aj keď skôr ako na dezert si zájdeme na chutný croissant alebo danish. Rada podporím kolegov návštevou prevádzok, kde viem, že svoju prácu robia poctivo a srdcom. Momentálne nás najviac bavia kváskové výrobky, chleby a pečivo, ktoré ochutnávame kade chodíme. Doma mám potom kritikov, ktorí mi pomáhajú sa zdokonaľovať a spoločne šperkujeme naše domáce receptúry na kváskové chlebíky tak, aby boli najlepšie ako sme kde ochutnali.

Vediete aj vašu dcéru Ninku k oboznamovaniu sa s kuchárskymi a pekárskymi zručnosťami?

Ninka na rozdiel odo mňa kalórie radšej spaľuje aktivitami a športom, akoby ich tvorila v kuchyni. Nenechá ma v tom našťastie samú a ochotne mi pomáha s výrobou šúľancov či palaciniek alebo krájaním hríbov. Keby ste sa jej však opýtali, aký je jej najobľúbenejší dezert predpokladám, že jej odpoveď by bola rezeň. Pri jej výchove dbám najmä na to, aby si prácu v kuchyni pri výrobe jedál či v záhrade pri pestovaní surovín alebo na farme pri starostlivosti o zvieratá vážila a s úctou a rešpektom pristupovala k tomu, čo nám príroda poskytuje. 

Prezraďte nám, či po celom týždni aktivít, kedy denne riešite pečenie, dezerty a koláčiky, máte chuť počas víkendu upiecť domáci koláč alebo obľúbený zákusok pre vašich blízkych?

Myslím, že stále platí že láska ide aj cez žalúdok, a tak ma aj doma veľmi baví variť aj piecť, keď viem že tým svojich blízkych poteším. Väčšinou sa však kreatívne vyhrám skôr v práci a doma robievam sladkosti ako comfort food, napríklad Ninkine obľúbené jablkové pité alebo jahodové gule.

Na záver nám prosím dajte tip na jednoduchý recept, ktorý stihne večer pripraviť aj pracovne a rodinne vyťažená mamina na sladké raňajky.

U nás v rodine sú veľmi obľúbené sladké kaše, ktoré sa dajú ľahko pripraviť aj deň vopred. Robievam ich v zdravšej verzii s ovsenými vločkami a ovocím. 100g ovsených vločiek zmiešame v hrnci s 500 ml rastlinného mlieka, pridáme štipku soli, ½ lyžičky mletej škorice, 30g hrozienok, kôru z ½ citróna a na miernom ohni uvaríme do zhustnutia. Kašu odstavíme, keď vychladne primiešame 30g medu a dve nastrúhané jablká. Med a jablká nechceme tepelne spracovať aby si zachovali svoje výživové hodnoty a vitamíny. Takto večer pripravená kaša vydrží v chladničke do rána alebo sa dá v škatuľke zabaliť aj na desiatu. Pred podávaním kašu dozdobíme orechovým maslom a čerstvým bobuľovým ovocím. Dobrú chuť.

Zhovárala sa: Petra Adamcová
Foto: Archív Veroniky Bušovej