Turizmus predstavuje pre mnohé ekonomiky významný zdroj príjmov, avšak masy turistov so sebou prinášajú aj viaceré výzvy. Posledné roky v Európe, najmä v oblasti Stredomoria, rekordné počty návštevníkov vyvolávajú obavy z dôsledkov nadmerného cestovného ruchu.
Život v epicentre turizmu
Za minulý rok zavítalo do Európy až 747 miliónov zahraničných turistov, čo je niekoľkonásobne viac než v ktoromkoľvek inom regióne sveta. Najväčší nápor zažívajú južné a západné štáty kontinentu, kde sa sústredilo vyše 70 % všetkých návštevníkov. Takýto prílev vytvára značný tlak na bývanie, zásoby vody, energetické zdroje i dopravnú infraštruktúru. Niet divu, že mnohí miestni obyvatelia vyjadrujú nespokojnosť a žiadajú opatrenia, ktoré by obmedzili negatívne vplyvy masového turizmu.
Za explóziou turistického ruchu stoja viaceré faktory – od lacných leteniek, cez popularitu sociálnych sietí až po jednoduché plánovanie ciest s pomocou umelej inteligencie. Najväčšie skupiny návštevníkov prichádzajú z USA, Japonska, Veľkej Británie a Číny, pričom ich počet sa výrazne mení podľa sezóny, čím sa prehlbuje nerovnomernosť dopytu po ubytovaní či prírodných zdrojoch.
Dôležitá je rovnováha
Odborníci však zdôrazňujú, že s vhodne nastavenou infraštruktúrou je možné nápor zvládnuť. Talianska ministerka cestovného ruchu Daniela Santanchèová hovorí, že moderné technológie môžu pomôcť s riadením davov v exponovaných lokalitách. Ako uviedla pre agentúru AP, zavedenie online rezervačných systémov s možnosťou kúpy vstupeniek mesiace vopred by umožnilo rozložiť návštevnosť v čase a zmierniť preplnenosť na miestach, ako sú napríklad svetoznáme galérie vo Florencii. „Cestovný ruch má byť príležitosťou, nie hrozbou. Preto sa sústreďujeme na lepšiu organizáciu turistických prúdov,“ zdôraznila.
Najvyťaženejšie destinácie
Medzi najvyhľadávanejšie destinácie patrí oblasť Stredomoria. Francúzsko, dlhodobo svetová turistická jednotka, privítalo vlani rekordných 100 miliónov zahraničných návštevníkov. Druhé miesto patrí Španielsku s takmer 94 miliónmi turistov, čo je takmer dvojnásobok jeho vlastnej populácie. Najťažšie sa s nápormi vyrovnávajú španielske Kanárske a Baleárske ostrovy.
Problémy však pociťujú aj ďalšie krajiny. Grécko vlani navštívilo takmer štvornásobne viac turistov, než má obyvateľov. V letnej sezóne čelí krajina extrémnemu tlaku na bývanie, zdroje vody a energetiku, predovšetkým na populárnych ostrovoch ako Santorini či Mykonos.
Ráz tradičných štvrtí sa mení
V Španielsku aktivisti upozorňujú, že masový turizmus zvyšuje ceny nehnuteľností v obľúbených oblastiach hlavne pre rozmach krátkodobých prenájmov. Zároveň sa mení samotný ráz mestských štvrtí – tradičné obchody ustupujú predajniam suvenírov, módnym butikom a reštauráciám zameraným na turistov.
V snahe zmierniť bytovú krízu zakročili úradníci. Španielska vláda v máji nariadila platforme Airbnb stiahnuť z ponuky takmer 66-tisíc nehnuteľností, ktoré nespĺňali miestne pravidlá, a Barcelona plánuje do roku 2028 postupne vyradiť 10-tisíc bytov z krátkodobých prenájmov. Niektoré krajiny zavádzajú aj turistické poplatky. V Grécku budú od 1. júla výletné plavby na populárne ostrovy spoplatnené sumou 20 eur, na menej navštevované destinácie, ako Samos, to bude 5 eur. Benátky tento rok opätovne zaviedli vstupné pre jednodňových návštevníkov v rozmedzí 5 až 10 eur v hlavnej sezóne.
Udržateľné formy turizmu
Európa tak stojí pred výzvou, ako nájsť rovnováhu medzi ekonomickým prínosom turizmu a ochranou kvality života miestnych obyvateľov. Tento proces si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán, ochotu počúvať a hľadať spoločné riešenia. Kľúčom k úspechu je podpora udržateľných foriem turizmu, aktívna účasť miestnych komunít, dôraz na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva a neustále sledovanie situácie. Len tak existuje reálna cesta, ako zabezpečiť, aby turizmus prinášal prospech nielen návštevníkom, ale v prvom rade ľuďom, ktorí v danej destinácii žijú a tvoria jej jedinečný charakter.
Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: The Associated Press
