V sobotu 19. októbra bola vo Vysokých Tatrách pred reštauráciou Starý Šmakovec slávnostne odhalená rovnomenná socha. Autorom jej myšlienky je majiteľ prevádzky Vladimír Mikolaj, ktorý nám o svojom zaujímavom nápade porozprával. Rozprávali sme sa ale aj o gastro sektore v Tatrách, chutiach návštevníkov a ponuke zo strany majiteľov reštaurácií.
Foto: Socha Starý Šmakovec, zľava Filip Lysek, Vlado Mikolaj, Brano Mojsej, Michal Husár, Adam Krup
Predstavte nám prosím, aká je myšlienka a posolstvo sochy Starého Šmakovca?
Nad sochou Šmakovca som rozmýšľal už dlho, ale nebolo ľahké nájsť umelca, ktorý by bol schopný ju zhotoviť. Zadal som ju viacerým rezbárom a mojou podmienkou bolo vystihnúť v tvári Šmakovca spokojnosť. Meno Šmakovca má však väzbu nielen na našu prevádzku, ale na celú osadu. Meno Smokovec vzniklo skomolením nemeckého „Schmecks“, teda chuť. Smokovec bol kedysi dávno osídlený Germánmi a zrejme im u nás chutilo. Rovnaké meno má aj prameň minerálky, ktorá tu vyviera. V Smokovci sa teda ma hodovať, užívať si chutné jedlo, nápoje, a socha charakterizuje presne toto.
Prezraďte aj zopár informácií o jej autorovi sochy a jej vzniku.
Nakoniec sa úlohy zhotovenia sochy zhostil môj dlhoročný kamarát Michal Husár, veľký športovec a umelec a prizval si kolegu z Čiech, Filipa Lyseka, s ktorým tvorí zohratý tím. Po dlhých plánoch sme zohnali kus veľkého silného dubu, ktorý sa niekde povaľoval a v lete 2024 sa do toho chlapci pustili. "Zmákli" to za necelé tri mesiace a výsledok už si môžete prísť pozrieť do centra Smokovca.
Táto socha je lákadlom pre návštevníkov Vysokých Tatier, ale viem, že podobných aktivít robíte veľa, napríklad aj ako prezident združenia Taste of Tatry. Pre tých čo nevedia, o aké zoskupenie ide?
Áno, v Smokovci spolupracujú gastro podniky cez už spomínané združenie Taste of Tatry. Spojili sme sa cez pandémiu a riešili sme spolu aktuálne problémy. Spolupráca ale trvá aj dnes. Každá prevádzka v združení má svoj koncept, marketing, trošku spolu aj súťažíme, čo je dobré pre zvyšovanie kvality a hlavne nám ide všetkým o jedno – zmeniť zlé meno tatranskej gastronómie. Ľudia majú stále pocit, že u nás sú len drahé polotovary. Ceny máme, priznávam, vyššie, kvôli sezónnosti. Na jar a jeseň, hlavne cez týždeň u nás ani pes nezabreše a my sa snažíme kvalitu stále zvyšovať. Myslím, že len v Smokovci už je pár slušných reštaurácií a profitujeme z toho všetci.
Ako je to s chuťami Slovákov, Čechov i cudzincov v Tatrách? Čo preferujú? Predpokladám, že dávno sa už upustilo od lepených chlebíkov a niekoľkodňových vyprážaných rezňov na túrach a vychádzkach horami...
Ale ľudia si samozrejme stále prinesú rezne v chlebíku a je to v poriadku. Horské chaty je síce dobré podporiť kúpou jedla, nápojov, ale nie je samozrejme zakázané si priniesť jedlo vlastné. Janka zo Zamkovského chaty hovorí, že len 10% návštevníkov sa u nej stravuje. Ceny sú adekvátne vysokou polohou a náročnosťou dovozu surovín. My ale dávame ľuďom na výber kvalitou, servisom, prostredím a bojujeme o ich priazeň. A čo sa týka preferencií, stále sú najpredávanejšie tradičné slovenské jedlá ako halušky a vyprážaný syr.
Je vo všeobecnosti ponuka jedál v Tatrách uspokojivá? Ponúkame napríklad cudzincom to najlepšie z našej tradičnej kuchyne?
Máme širokú škálu ponuky, je tu dokonca Sushi reštaurácia, pár kolíb, lepšie aj drahšie bufety, je z čoho vyberať. Silná konkurencia zvyšuje kvalitu aj výber. Najpopulárnejšie sú tradičné koliby, ale sú tu aj kvázi moderné slovenské reštaurácie, tzv. tradičnosť v novom šate. Dosť sa predávajú aj hamburgre, steaky, či zdravšie vegetariánske jedlá. Ja osobne obľubujem napríklad spomínané sushi, to ale asi preto, že tu žijem a som presýtený haluškami a syrom. :-)
Ako je to s cenami? Môže si kvalitné jedlo v tatranských reštauráciách dovoliť každý návštevník?
Ako som spomínal, výber je naozaj pestrý. Komu sa zdá jedna reštaurácia drahá, nájde si lacnejšiu, jednoduchšiu. V dobe internetu už ľudia hodnotia reštaurácie vo veľkom, porovnávajú ceny, servis, kvalitu, a tak si vedia zistiť, kde čo majú a za koľko. V Tatrách vieme predať aj super drahé japonské steaky, ale na druhej strane je napríklad veľmi populárna aj známa „táckareň“ bez obsluhy či bufety.
Na záver pozvite na nejakú dobrú špecialitu hostí do vašej reštaurácie, čo by mali ochutnať, čo z vášho menu by ste dali do popredia?
U nás grilujeme na ohni, na špeciálnej uholnej peci. Tým sa odlišujeme od ostatných. Kto má chuť na steak, krídelká či steak z karfiolu, u nás ich nájde.
Zhovárala sa: Petra Adamcová
Foto: Vlado Mikolaj
