Liečebné kúpeľníctvo je tradičný európsky fenomén. Ľudia stáročia prichádzali na miesta s výskytom „zvláštnych vôd“  riešiť svoje zdravotné problémy. Dobré chýry o uzdraveniach sa šírili a tak mnohí majitelia takýchto území začali vytvárať podmienky, aby územie mohlo poskytnúť základné služby aj návštevníkom, ktorí tu neboli doma. 

O stave slovenského kúpeľníctva a jeho perspektívach sme sa zhovárali s MUDr. Jankou Zálešákovou, predsedníčkou Asociácie slovenských kúpeľov (ASK) a viceprezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov (ESPA) so sídlom v Bruseli.

Kúpeľníctvo je síce súčasťou zdravotníckeho systému, ale je aj silným turistickým lákadlom. Aká je ale ich „kondícia“ ?

Mohli by sme povedať, že využívanie minerálnych a termálnych vôd pre zdravie má v mnohých kultúrach prioritné miesto a premiestňovanie sa na takéto miesta dalo už pred tisíckami rokov priestor pre rozvoj toho, čo dnes nazývame zdravotný turizmus. Obrovský rozmach využívania kúpeľov v Starom Grécku a v Rímskej ríši, záujem popredných lekárov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj medicíny aj o „liečivé vody“ dali neskôr práve v Európe základ pre seriózne vedecké skúmanie účinkov používania prírodných liečivých zdrojov, ktoré sa z liečivých vôd rozšírili aj o liečivé peloidy (bahná, rašeliny, slatiny) a niektoré prírodné plyny. V 19. storočí sa záujem rozšíril aj o miesta, kde bola kvalita ovzdušia a podmienky počasia priaznivé pre liečbu pľúcnych chorôb (dnes hovoríme o klimatických podmienkach vhodných na liečenie a o klimatických kúpeľoch). Územie Slovenska je výnimočné v tejto súvislosti tým, že sa tu vyskytujú takmer všetky typy prírodných podzemných vôd, ktoré sa v Európskom kúpeľníctve tradične využívajú na liečbu a to pomerne v hojnom počte, výdatnosti i kvalite, rovnako sa tu nachádzajú mnohé prírodné minerálne bahná a, čo je tiež dôležité, vo viacerých oblastiach Slovenska máme zdokumentované vynikajúce klimatické podmienky vhodné na liečenie. Veľmi dôležité je, že podobne ako  v Česku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Francúzsku  je kúpeľná starostlivosť na Slovensku stále považovaná za súčasť zdravotnej starostlivosti, čiastočne, alebo plne hradenej z verejného zdravotného poistenia, vo viacerých krajinách i sociálneho poistenia. Moderná medicína akceptuje prínos kúpeľnej starostlivosti najmä v oblasti  primárnej prevencie najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb,  v manažmente chronicky chorých s cieľom oddialiť komplikácie a dosiahnuť kvalitu života, ktorá umožňuje sebestačnosť či pracovnú schopnosť (tzv. terciálna prevencia), ako aj v oblasti  tzv. včasnej rehabilitácie po úrazoch, operáciách, či ako rekondíciu po ukončení liečby závažných chorôb – napríklad onkologických a neurologických. Je to tak vo všetkých zdravotníckych systémoch, ktoré majú podmienky pre rozvoj liečebného kúpeľníctva s ohľadom na prírodné podmienky krajiny.

Spoločenské zmeny poznamenali aj kúpeľníctvo....

Po privatizácii v polovici 90. rokov väčšina kúpeľov zvládla zmeny, žiaľ, o niektoré liečebné kúpele sme prišli – príkladom je Korytnica s mimoriadne kvalitnými prírodnými liečivými zdrojmi aj výbornými klimatickými podmienkami – verím, že v budúcnosti ešte vstane „z mŕtvych“. Podobne prerušená bola kúpeľná starostlivosť na Štrbskom Plese, pretože majiteľom neprinášala také zisky a tak ľahko, ako očakávali, a tak jedinečné klimatické miesto, ktoré navštevovali ľudia s problémami dýchacích ciest, či ľudia s oslabenou imunitou z celej Európy zostáva stále „na čakačke reštartu“. Musíme však byť opatrní, aby niektoré plánované stavebné aktivity v lokalite definitívne nezničili jedinečné klimatické podmienky tak, že návrat k liečebnému kúpeľníctvu tu už vôbec nebude možný.

Počet ľudí, ktorí prichádzajú do kúpeľov z roka na rok rastie. Ako z tohto pohľadu možno hodnotiť ich primárne zameranie?

Moderná kúpeľná starostlivosť je v súčasnosti multidisciplinárny liečebný prístup zahrňujúci pohybovú liečbu, rozmanité prostriedky fyzikálnej medicíny, psychoterapiu, alebo psychologické poradenstvo, zdravú výživu a špeciálnu dietoterapiu, samozrejmosťou je edukácia, na ktorú obyčajne nie je čas v iných zdravotníckych zariadeniach a ako vysoká pridaná hodnota sú to liečebné postupy na báze lokálnych prírodných liečivých zdrojov, ktoré dali kúpeľným miestam základ pre ich vznik a existenciu.   

Slovenské kúpeľníctvo v súčasnosti je vo veľmi dobrej kondícii, čo sa týka materiálno- technického aj personálneho vybavenia. Od privatizácie sa investovali obrovské finančné prostriedky do modernizácie budov a zariadení, dokonca sa vybudovali aj úplne nové objekty. Veľmi dobrou správou bolo aj znovu otvorenie kúpeľov Smerdžonka v Červenom Kláštore v Pieninskom národnom parku, ktoré zanikli po roku 1948.

Zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) máme podrobné údaje o počtoch klientov/pacientov v slovenských liečebných kúpeľoch. Ide o tri veľké skupiny – pacienti s poukazom zdravotnej poisťovne, ktorí prichádzajú na 21 dní (pri niektorých diagnózach na 28 dní) - v roku 2018 to bolo 72 702 poistencov, potom sú to tzv. domáci  samoplátci, ktorí si kúpeľnú starostlivosť hradia sami – tu bývajú pobyty obyčajne 7-15 dňové, ale nie sú výnimkou ani trojtýždňové, počet týchto klientov bol 73 128. Tretiu skupinu tvoria cudzinci, ktorých počet je ostatných desať rokov stabilizovaný na 33 000-35 000, priemerná dĺžka pobytu u tejto skupiny je 12,8 dňa, v roku 2018 to bolo 33 186 klientov. Občanom Európskej únie kúpeľný pobyt môžu doma preplatiť ich poisťovne uplatnením Smernice EP o voľnom prístupe k zdravotnej poisťovni a to len preto, že je v Slovenskej republike kúpeľná starostlivosť zdravotnou starostlivosťou.  Práve vysoký a stabilizovaný počet cudzincov vypovedá o veľmi dobrej kvalite a kondícii slovenského kúpeľníctva.

„Vysoký a stabilizovaný počet cudzincov vypovedá o veľmi dobrej kvalite a kondícii slovenského kúpeľníctva.“

Dnešný klient je náročný, popri liečebných procedúrach chce mať aj primeranú ponuku doplnkových služieb, spoločenské podujatia, zábavu...

Spoločenský a sociálny život vždy patril do kúpeľných miest. Už v minulosti šľachta trávila celé mesiace v kúpeľoch, kde, samozrejme, okrem zdravotných benefitov si užívala aj bohatý spoločenský život. Hudobné produkcie, bály, večierky s umelcami, ale aj herne a kasína boli súčasťou kúpeľného miesta. Aj dnes očakávame v kúpeľnom mieste výstavy, hudobné festivaly, koncerty, divadelné predstavenia, besedy s umelcami a vedcami, ale aj možnosť športového vyžitia. Očakávame možnosti na prechádzky v prírode, na cyklistiku, bežecké lyžovanie, tenis, plávanie a iné športy.  Ponuka je aj na Slovensku, ale bohatšia je v zahraničí, kde je i lepšia komunikácia a spolupráca kúpeľných podnikov a kúpeľných miest, ktoré vytvárajú podmienky práve pre tieto aktivity. Na Slovensku je to stále nevyužitý priestor pre zmysluplnú spoluprácu. 

Určite máme na Slovensku kúpele, kde je bohatý aj spoločenský život a tiež kúpele, ktoré síce poskytujú veľmi kvalitné služby,  avšak atmosféra je omnoho pokojnejšia, kde dominuje čistá, krásna, upokojujúca príroda. A keďže aj návštevníci kúpeľov sú rôzni, tieto kúpele vôbec nie sú na okraji záujmu, dokonca pri súčasnom akcelerovanom spôsobe života pre mnohých klientov je to práve ich pridaná hodnota. Ja osobne by som si tiež určite vybrala pokojné, menšie kúpele s možnosťou tráviť čas mimo procedúr priamo v prírodnom prostredí a určite by ma nelákali spoločenské aktivity. Práve odstrihnutie sa od spoločenských kontaktov môže byť nielen priestorom pre zamyslenie sa nad vlastným spôsobom života, ale aj prípravou  na zvládanie stresu v modernej spoločnosti zahltenej často i nepotrebnými informáciami.

Koronakríza podstatne ovplyvnila aj chod kúpeľov. Výpadok domácich i zahraničných klientov bude citeľný. V Českej republike  štát rozhodol o ich podpore. Získalo podobnú podporu aj naše kúpeľníctvo?

Koronakríza uzatvorila väčšinu kúpeľov na tri mesiace a tie, ktoré boli orientované na zahraničnú klientelu, i na dlhšie. Po ich otvorení od júna tohto roka sme sa stretli aj s tým, že výrazne ubudlo klientov s poukazmi zo zdravotných poisťovní. Stalo sa to  najmä preto, že sa návrhy prestali vypisovať kvôli tomu, že ambulantní lekári fungovali v inom režime a vypisovanie návrhov na kúpeľnú liečbu nepokladali za urgentnú starostlivosť a tiež preto, že sa výrazne znížil  počet operačných zákrokov. A tak do otvorených kúpeľov prišli predovšetkým domáci samoplatcovia, mnohí však len na krátke pobyty, dokonca, čo nebývalo v minulosti, prichádzali celé rodiny na letnú dovolenku s cieľom využiť aj niektoré doplnkové ponuky kúpeľov (napríklad z oblasti wellness). Čo je však pre slovenské kúpele znepokojujúce je to, že končia prázdniny, tieto letné „dovolenkové“ pobyty sa skončia a stále chýbajú rezervácie na jesenné a zimné mesiace.  A cudzinci? Tak to je totálny prepad. Nemôžeme čakať ani klientov z Česka, pretože tamojšia vláda podporila vlastné české liečebné kúpele špeciálnym voucherom vo výške štyritisíc českých korún, čo je približne 150 eur s označením Covid- Lázně pre každého občana ČR (zamestnaného, nezamestnaného, dôchodcu), ak absolvuje preventívny liečebný pobyt v kúpeľoch s dĺžkou najmenej šesť prenocovaní. Česká vláda takto investovala predovšetkým do podpory zdravia a odolnosti svojich občanov plne v kontexte s Uznesením EP z júna t. r.  O podpore cestovného ruchu.

Žiaľ, nič také u nás nie je. Dokonca hneď po vyhlásení núdzového stavu v súvislosti s pandémiou ASK pripravila pre krízový štáb viaceré varianty využitia lôžkových a zdravotníckych personálnych kapacít na riešenie sprievodných problémov v zdravotníctve,  kedy  nemocničné lôžka budú prednostne pre infikovaných pacientov. Naša iniciatíva poskytnúť  kúpeľné lôžka na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ohrozeným skupinám obyvateľov (seniorom, chronicky chorým, či pacientom prepusteným z nemocnice na doliečenie) zostala bez akejkoľvek diskusie, dokonca bez odpovede. Možno preto, že v prvej vlne to nebolo potrebné, ale ani teraz, keď druhá vlna by mohla postihnúť viac obyvateľov Slovenska nemáme žiadne signály, že by kúpeľné zariadenia mohli byť prípadne využívané aj nami navrhovaným spôsobom.  

Počas pandémie sme v rámci Európskeho zväzu kúpeľov absolvovali pravidelné webináre k problematike liečebných kúpeľov. Prezentovali sme náš návrh pre krízový štáb MZ SR, ktorý ocenili naši  kolegovia z ESPA. Dokonca kúpele v Dolnom Sasku v apríli uviedli do praktického života podobný návrh aký ASK odoslala na krízový štáb MZ SR už v marci.  

Aké plány a zámery máte do budúcnosti?

Verím, že si slovenskí politici, ale aj občania uvedomia, že veľmi dobré a kvalitné slovenské liečebné kúpeľníctvo je obrovská výhoda pri riešení ťažkých problémov, ktoré sú s kvalitou života Slovákov viazanou na zdravie – štatistiky OECD a Eurostatu jasne hovoria o tom, že zdravie Slovákov v porovnaní s inými krajinami EU je všeobecne zlé i pri extrémne vysokých výdavkoch na farmakoterapiu a pri veľmi častých návštevách Slovákov u lekára. Kúpele robia všetko preto, aby prežili, ale ak vláda v rozhodujúcich momentoch nepomôže,  bude to vizitka toho, že si nevážime to, v čom je Slovensko naozaj dobré. Naša asociácia určite za liečebné kúpeľníctvo zabojuje s očakávanou podporou našich pacientov a klientov.

Pripravila Eleonóra Bujačková Foto archív J. Zálešákovej, ilustračné foto Kúpele Spa Aphrodite Rajecké Teplice