Le Roi est mort, vive le Roi! Kráľ zomrel, nech žije kráľ! V nasledujúcom prípade skôr nová kráľovná, ktorá sa s pokorou vrátila na scénu ako kultové útočisko pre LGBTQI komunitu mesta Sydney.

Znovuobjavením charakteru Imperial Hotela bolo poverené architektonické štúdio Alexander & CO.

Komunita homosexuálov miluje comebacky, takže keď sa rozšírila správa, že Imperial Hotel v Sydney, kultové miesto nočného života v meste a jeden z najbezpečnejších rajov v celej krajine, sa znova otvorí, nastalo všeobecné nadšenie. Aby sme mohli doceniť kultový status tohto podniku, fungujúceho od roka 1983, treba pripomenúť, že sa v ňom nakrúcala úvodná scéna austrálskeho filmu „Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte“. Ide o jednu za najúspešnejších komédií 90. rokov. Tento muzikál a road movie v jednom zachytáva príbeh troch draq queens, ktoré sa vydávajú naprieč austrálskym vnútrozemím v staručkom autobuse pokrstenom menom Priscilla. Z nízkorozpočtového filmu sa stal hit.

Hoci sa interiér na prvý pohľad javí ako dekoratívny, v skutočnosti sú v prvej línii robustné stavebné materiály.

Hotel v správnych rukách

Kultovosť tohto miesta podporuje aj jeho historický kontext. Pôvodný hotel bol postavený v roku 1940 podľa návrhu architekta Virgila D. Cizzia v medzivojnovom funkcionalistickom štýle, ako klasický príklad štýlu Art Deco. V tom období bol populárny. Dnešná reštaurácia Priscillas slúžila v tých časoch ako dámsky salónik. V roku 1983 sa budova dostala do rúk Dawn O’Donnellovej, podporovateľky LGBT komunity. Bola známa tým, že väzneným homosexuálom posielala peniaze na kaucie na ich prepustenie – homosexualita tu totiž bola trestným činom až do roka 1984. A transsexualita v tých časoch oficiálne neexistovala. A tak bola Dawn „len lesbičkou“, ktorá nenávidela svoje telo. „V tých časoch to bolo v Sydney tvrdé, ale rýchlo som sa dozvedela, že nie som sama. Imperial sa stal centrom môjho života, centrom mojej inakosti a inakosti mojich priateľov,“ povedala raz v jednom rozhovore.

Temné obdobie

Pozornosť, ktorú pritiahol film o Priscille však bola v niečom aj na škodu. Podniky na Oxford Street sa stali komerčnými, schádzali sa v nich heterosexuáli len aby videli, o čom film naozaj je. Štvrť Erskineville, v ktorej sa hotel nachádza, sa v 80. a 90. rokoch stala výstrednou a punkovou. Imperial sa zmenil na miesto neslávne známych sexuálnych večierkov – suterén sa využíval ako ilegálny klub. Neskôr, v rokoch 2007 - 2010 prešla budova rekonštrukciou a majitelia získali licenciu na prevádzku 24 hodín denne. Miestni obyvatelia sa však báli možného negatívneho vplyvu a mesto v roku 2015 jeho prevádzku zakázalo. K svojej predchádzajúcej sláve sa Imperial mohol s pokorou vrátiť až o pár rokov neskôr, v novom trblietavom šate.

Estetika kontrastu

Znovuobjavením charakteru Imperial Hotela bolo poverené architektonické štúdio Alexander & CO. Ako hovorí Jeremy Bull, jeho riaditeľ: „Bývalé divadlo a miesto hedonizmu sme premenili na niečo krásne, stratený palác“. Trojhviezdičkový Imperial Hotel Erskineville je doslova „palácom potešenia“. Tento projekt dnes hrá kľúčovú úlohu v komunite mesta Sydney ako historické divadlo a eventový priestor. O jeho dynamike svedčí, že sa ľahko zmení z reštaurácie na tanečný parket. Prízemie tvorí reštaurácia Priscillas s kapacitou 250 miest, ktorá je koncipovaná ako stratený palác a kabaret v jednom. Z architektonického hľadiska zaujmú murované oblúky, odhalené tehly na stenách, špinavo ružové odtiene a kombinácia zvetraného dreva a kamennej dlažby na podlahách. Tieto materiály sú majstrovsky skombinované so zamatovými a koženými povrchmi a obohatené strapcami a volánmi.

Farebná schéma aj osvetlenie baru na poschodí sú zreteľne inšpirované štýlom Miami Art Deco z polovice minulého storočia.

Stratení v čase

Reštauráciu presvetľujú svietidlá s repasovanými vintage tienidlami a mosadzné nástenné svietniky. Starostlivo vyberané visiace farebné dekorácie vrhajú tieň na prestieranie stolov, zatiaľ čo hlavný vchod je osvetlený najmä sklenenými lustrami. Práve tieto dekorácie navodzujú pocit, že ste práve vstúpili na úžasné miesto stratené v čase. Na prízemí nájdete aj privátny jedálenský kút s veľkou papierovou sochou a otvorenou kuchyňou. V priestore hlavného baru architekti navrhli nástennú maľbu v štýle biblickej fresky, vyhotovenú na mieru. Priľahlý koktailový bar divadla sa zase prostredníctvom veľkých sklenených okien otvára do vnútorného dvora a zimnej záhrady. Dekoratívny eklektizmus sa odráža aj v kulinárskej ponuke prevažne vegetariánskych a vegánskych jedál reštaurácie (s obedovým menu zloženým z hamburgerov), v bare majú hostia na výber marinované ryby alebo mäso grilované na dreve či uhlí. Bohatý výber kokteilov pomenovaných po známych drag queens, a podávaných v priestore hlavného baru, len dopĺňa celkový koncept.

Na zákazku vyrobený koberec v jedálenskej časti svojím avantgardným geometrickým vzorom a pastelovými odtieňmi rozjasňuje priestor.

Jedlo aj show v jednom

Pri návrhu interiéru boli jeho autori opatrní v tom, aby sa táto kultúrna ikona zmenila na miesto fantázie a zároveň rešpektovala svojich LGBTQI hostí. Slovami architektov: „Na množstvo farieb a tvarov neustále padala ťažoba dedičstva tohto miesta, ako tieň histórie vrhaný na mnoho povrchov. Je to miesto na oslavovanie a objavovanie, ale aj miesto so značným dedičstvom, patinou a niekedy dokonca aj ťažkosťami.“ Hoci sa interiér na prvý pohľad javí ako dekoratívny, v skutočnosti sú v prvej línii robustné stavebné materiály ako tehla, betón, oceľ, vo všetkých farbách. Napriek tomu sa hostia v reštaurácii Priscillas necítia ako na stavenisku, ale ako v pozoruhodnom farebnom divadle, ktoré vyvoláva vizuálne pobúrenie. Cez deň reštaurácia ponúka vegetariánske menu, v noci sa mení na javisko pre drag shows.

Bývalé divadlo a miesto hedonizmu architekti premenili na stratený palác pre miestnu LGBTQI komunitu.

Art Deco na poschodí

Po rekonštrukcii, ktorá vyvrcholila znovuotvorením v marci 2018, pribudli na najvyššom poschodí pizzeria a bar s názvom Imperial UP, otvorené päť nocí do týždňa. V exteriéri, na zastrešenej terase, dominujú outdoorová pizza pec v zlatej farbe a bar s kamennou mozaikou a pop artovou grafikou. Táto vonkajšia časť zároveň funguje ako bezplatný galerijný priestor. V interiérovej časti sa nachádza priestor na sedenie pre 30 hostí, kokteilový bar, privátna jedáleň a lounge salónik. Priestor je koncipovaný ako „Arts Social Club“. Verejný salónik odkazuje na Studio 54, legendárny hedonistický nočný klub v New Yorku, a vzdialené spomienky na Andyho Warhola, ktorý bol jedným z jeho VIP hostí. Zberateľské kúsky s nádychom Art Deco sú zase súčasnou verziou salóniku americkej spisovateľky Gertrudy Steinovej. Farebná schéma aj osvetlenie sú zreteľne inšpirované štýlom Miami Art Deco z polovice minulého storočia. Zaujímavé zberateľské retro predmety zahŕňajú mosadznú konzolu v tvare palmy, geometrické mosadzné stolové lampy a čalúnené stoličky. Na zákazku vyrobený koberec v jedálenskej časti svojím avantgardným geometrickým vzorom a pastelovými odtieňmi rozjasňuje priestor, ktorému dodáva charakter.

Vonkajšia časť pod zastrešenou terasou, s barom s popartovou grafikou, zároveň funguje ako bezplatný galerijný priestor.

Tučný utorok

Všadeprítomné ružové korenie s horčicovou a vínovou farbou a rôznorodosť tvarov a foriem nábytku spolu vytvárajú divoký „Mardi Gras“ – tento výraz pôvodne označoval „Tučný utorok“, katolícku slávnosť končiacu pred Popolcovou stredou a 40-dňovým pôstom, ktorá má dnes skôr podobu karnevalu. V Sydney sa transformovala na pouličný sprievod za práva homosexuálov a dnes sa považuje za najväčšiu oslavu LGBTQI na svete. Privátna jedáleň s k kapacitou 10 miest pozýva hostí do intímneho priestoru so zrkadlami so strapcami, mramorovým stolom a mosadznými nástennými svietidlami na mieru. Zaujímavý je aj bar, a to vďaka nepravidelnému tvaru a obloženiu z farebnému laminátu a zrkadlovej časti.

Oslava sebavyjadrenia

V hornej časti budovy sa pôvodne nachádzali kostýmy a šatne Drag Drag, v ktorých sa účinkujúci pripravovali na svoje večerné predstavenia. Toto dedičstvo sa premieta do farebnej palety a kaleidoskopického vzoru. Hosťom sú k dispozícii tiež tanečný klub v suteréne a prvá austrálska katedrála na uzavretie manželstva osôb rovnakého pohlavia, nachádzajúca sa na streche budovy. Aj keď nám Austrália môže pripadať ako slobodná a liberálna krajina, zákon umožňujúci sobáše homosexuálnych párov vošiel do platnosti len nedávno – v roku 2017. Slovami samotných majiteľov hotela z gastronomickej spoločnosti Sydney Collective: „V našom dome je veľa lásky.“ Pre miesto, ktoré má vo svojej DNA oslavu sebavyjadrenia, individualizmu, rodovej rovnosti a rešpektovania inakosti, to platí dvojnásobne.

TEXT Sláva Štefancová FOTO Anson Smart, stajling: Claire Delmar