Radúz Dula pôsobí od roku 2010 ako člen prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií SR, v roku 2011 bol spoluzakladateľom Zväzu cestovného ruchu, ktorý ako viceprezident a neskôr predseda dozornej rady reprezentoval v mnohých projektoch. Momentálne zastáva pozíciu generálneho riaditeľa sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR. Napriek absolútnej vyťaženosti a zaneprázdnenosti si Radúz Dula našiel čas a ochotne nám odpovedal na naše otázky.

Ste hotelierom i expertom na oblasť cestovného ruchu. Máte viac ako 20 ročné skúsenosti v najvyššom manažmente hotelov. Začnime preto vašim pôsobením vo vedení hotelov. Kde všade ste v úlohe riaditeľa alebo hlavného manažéra pôsobili?

Pôsobil som v súkromných a sieťových hoteloch Sofitel, Novotel a Radisson v Rakúsku, po návrate na Slovensko som začal pracovať v privátnej hotelovej sieti zameranej na kúpeľný cestovný ruch - Pressburg Hotels, potom som pôsobil ako riaditeľ hotela Chopin pri otvorení, dnes hotela Vienna House v Bratislave, bol som projektový riaditeľ hotela Lindner Gallery Central, následne som bol riaditeľom hotela Holiday Inn v Trnave, Hotela Fis v Jasnej, a naposledy som bol generálnym riaditeľom projektu prestavby a spustenia obnovy národnej kultúrnej pamiatky Šimák Zámok Pezinok na hotel, múzeum, galériu, reštaurácie, vinárstvo a kongresové centrum.

Viem, že túto prácu milujete, v čom bola ale najťažšia?

Každý manažér, ktorý viedol nejaký tím ľudí, vám na takúto otázku bez dlhého rozmýšľania odpovie, že určite je najnáročnejšia práca s ľuďmi. A tak to bolo a aj je aj v mojom prípade.

Každý hotel je iný, má inú klientelu, inú kategorizáciu, úroveň i lokalitu. Preto predpokladám, že aj váš prístup ako riaditeľa v jednotlivých hoteloch musel byť špecifický. Dá sa naopak povedať, čo majú všetky hotely rovnaké, a čo musí fungovať, či už ide o malý penzión na strednom Slovensku alebo kongresový hotel vo Viedni?

Celé hotelierstvo stojí na personálnom obsadení. Keď nefunguje personál, nefunguje nič. Ďalej musí fungovať majiteľská štruktúra, aby malo vedenie podporu zo strany majiteľov. Trochu jednoduchšie to vo vedení majú medzinárodné a sieťové hotely, pretože majú zavedené štandardy a spracované manuály pre rôzne tipy situácií, ktoré môžu nastať. Malé hotely to majú ťažšie, ide tam skôr o emotívne vedenie.

Hotel Šimák Zámok Pezinok, kde R. Dula pôsobil ako generálny riaditeľ prestavy a spustenia projektu

Čo je pre klienta kľúčové, aby sa v hoteli ako hosť cítil komfortne? Niekto uprednostňuje správny pomer ceny a kvality, iní do popredia stavajú čistotu hotela, iní uvádzajú ústretovosť personálu. Čo za kľúčové považujete vy?

Podľa mňa hlavnou vecou v oblasti spokojnosti klienta je to, že hosť musí mať prekonané svoje očakávania. Ak ide do štvorhviezdičkového hotela a dostane služby päťhviezdičkového, je nadšený a rád sa sem vráti, naopak, ak ide do štvorhviezdičkového hotela a jeho služby sú trojkové, spokojnosti a pozitívnych reakcií sa od neho nedočkáte.

Ako vidíte vo všeobecnosti fungovanie hotelových a ubytovacích služieb na Slovensku. V čom sme dobrí, v čom by sme sa mohli zlepšovať?

Pred dvoma - tromi rokmi dostalo Slovensko od ubytovacích portálov ocenenie, že máme vysoký štandard čistoty a hotelového vybavenia. Zahraničné hotely, najmä sieťové, sú staršie a opotrebovanejšie. V tomto sme lepší, napríklad hotel Holiday Inn v Žiline je na hornej hranici kvality celej hotelovej siete, tak isto hotel Radisson v Bratislave. Hotel Kempinski na Štrbskom Plese získal ocenenie za architektúru hotela a jeho usadenie v historickej budove, čo je taktiež jedinečné a úžasné ocenenie. Som presvedčený aj o tom, že štvorhviezdičkové hotely v Bratislave by mali päť hviezdičiek, keby boli situované vo Viedni. Z tohto dôvodu budeme teraz na Ministerstve dopravy a výstavby SR prejednávať a meniť zákon práve o klasifikácii hotelov, aby sme sa priblížili okolitým európskym krajinám.

Čo sa negatív týka, pozadu sme určite v systémovosti práce, máme malý podiel sieťových spoločností, ľudia sa nemajú kde naučiť isté znalosti a zručnosti. U nás sa problémy riešia skôr intuitívne, nehovorím, že je to zlé, ale je to náročnejšie, pretože ešte nemáme vypracované šablónovité riešenia rôznych situácií.

Aké sú najčastejšie problémy slovenských hotelov?

V roku 2009, keď som otváral hotel Chopin, nemali sme problém nájsť dobrý a kvalifikovaný personál. Keď sa prenesieme do roku 2019, nie sú žiadne voľné kapacity pre personál, nemáme kde trénovať a školiť zamestnancov. Nikto sa počas práce nevzdeláva, chýba nám doplnkové vzdelávanie. Je to dosť náročná situácia, ktorá ak by sa vyriešila, určite by sa u hotelového personálu zvýšila systematickosť práce.

Viete odhadnúť dopad korona krízy na segment HORECA?

Celkovo má korona kríza katastrofálny dopad na celý svet. Aj Európska komisia v materiáli z mája 2020 uvádza, že letecký priemysel a služby v cestovnom ruchu sú dve najviac postihnuté odvetvia korona krízou. Ak sa pozrieme na materiály Štatistického úradu SR z apríla 2020, je tam zaznamenaný pokles pracovných miest v segmente HORECA o viac ako 9 tisíc oproti januáru. A to sa v apríli nič zásadné nedialo, ľudia boli ešte vo výpovedných lehotách. V júli a v auguste sa podľa mňa dostaneme na úplné dno zamestnanosti – vrchol nezamestnanosti, a reálne výsledky z týchto mesiacov sa dozvieme pred koncom roka. Podľa analýzy, ktorú si robíme na Ministerstve dopravy odhadujeme ohrozených 20 - 30 % zamestnancov v tejto branži, čo je strata pracovných miest v konzervatívnom odhade 20 tisíc pozícií, v menej konzervatívnom okolo 36 tisíc pozícií.

Hotel Fis, Jasná, v ktorom R. Dula pôsobil ako riaditeľ

Môžeme robiť niečo my, ako bežní klienti, aby sme pomohli slovenskému hotelierstvu a cestovnému ruchu?

Áno, určite. Pomôže, ak si ľudia vyberú dovolenku na Slovensku, ideálne nie jednu ale viacero, a tiež to, aby boli pobyty rozložené po celej krajine. Lebo to, že budú obsadené aquaparky a miesta, kde je veľa atraktivít sa dá predpokladať, a teší nás to. Avšak my potrebujeme zachrániť aj cestovný ruch napr. v Bratislave a Košiciach, kde boli predovšetkým kongresoví a business turisti so zahraničia, a tí tam tento rok skrátka nebudú.

A teraz niečo na odľahčenie, čo rád robíte vo voľnom čase a ako relaxujete?

Už desiaty rok s radosťou robím rozhodcu ľadového hokeja malým žiakom. Doma sa venujem spolu s mojou dcérou rôznym športom a aktivitám. V januári som sa stal dvojnásobným otcom, teším sa z môjho 5 mesačného syna, s ktorým rád trávim čas a je to ten najväčší mentálny relax. Inak tiež rád sám športujem, ale si aj vychutnávam dobré jedlo.

Ako to vidíte s vašou tohtoročnou dovolenkou? Bude na Slovensku, alebo bude vôbec?

Určite bude a samozrejme vzhľadom na situáciu to bude na Slovensku. Vyberieme si miesto, kde nebude veľká koncentrácia ľudí, ideálne na relax, takže niekde v prírode.

Hotel Lindner Gallery Central, v ktorom R. Dula pôsobil ako projektový riaditeľ

Teraz mi napadá, viete sa ako hotelový expert pri dovolenke v hoteli odosobniť od hotela ako miesta, ktoré je vašou prácou v podstate celý život? Nevnímať jeho negatíva, pozitíva a všetko s tým súvisiace?

Odfiltrovať sa viem od všetkého, ale od tohto nie. Preto pri dovolenkách vždy preferujem prenájom celej nehnuteľnosti. Mám s tým výborné skúsenosti z mnohých krajín sveta, dovolenkovali sme takto v USA, Karibiku, Thajsku, a tento rok si určite niečo pekné nájdeme na Slovensku.

Nemôžem sa nespýtať, v odbore hotelierstva, jeho manažovaní, poradenskej činnosti ste dosiahli už asi všetko. Máte nejaké méty, ktoré by ste si chceli v tejto oblasti ešte splniť?

Momentálne som najvyšší štátny úradník pre cestovný ruch, v tejto branži sa už naozaj nemám kam posunúť. Chcel by som však z tejto pozície dosiahnuť určité výsledky, pomôcť celému segmentu cestovného ruchu i hotelom ako takým. Pracovať na Slovensku v niektorom štandardnom hoteli už ambíciu nemám, ale ak mi to rodinná situácia dovolí, možno v budúcnosti by som sa zase rád pozrel na fungovanie niektorých hotelov v zahraničí.

Pripravila: Petra Adamcová
Fotografie: Archív Radúza Dulu