Hotelieri, zdá sa, vyplnili ďalšiu medzeru na trhu cestovného ruchu. Ich „noví“ klienti sa vo svojej podstate od ostatných nelíšia. Azda až na jeden detail. Ide o LGBTIQ+ menšinu, ktorá prestáva byť ignorovaná. Zájazdy do „gay friendly“ destinácií a  hotelov sa vyznačujú extrémnou diskrétnosťou, vysokým štandardom a tolerantným prístupom.

Internetový portál Travel by interest orientujúci sa na cestovný ruch, hotelierstvo a gastronómiu, vytvoril v ich ponímaní rebríček tých najlepších gay-friendly hotelov v tých najlepších gay-friendly dovolenkových destináciách. V zozname sa umiestnili svetovo uznávané hotelové špičky, ale aj úplne nové tváre z brandže, ako napríklad z izraelského Tel Avivu, jordánskeho Ammánu, Maurícia, thajského Bangkoku, talianskej Verony a španielskej Barcelony. Nehovoriac o Berlíne či hlavnom meste Holandska – Amsterdame. Práve táto krajina bola prvou, ktorá v roku 2001 legalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia. 

Gay turistika bola dlhé roky tabuizovaná, v niektorých prípadoch úplne odmietaná a podľa stereotypov a predsudkov obmedzene vnímaná ako skupinky s oplzlým a chlípnym správaním. Gayovia a lesby však majú vychovanie a vedia sa správať. Svoje prvenstvo v oblasti gay turistiky si stále držia svetoznáme európske špičky – Grécko, Kanárske ostrovy, Malta, Ibiza, Barcelona atď. Samozrejme, európsky kontinent má svoje gay-friendly zastúpenie aj v metropolách ako sú Paríž, Londýn, Berlín, Praha, Madrid, Amsterdam a ďalšie. Neodmysliteľnou súčasťou je maximálna tolerancia, ktorá tvorí primárny parameter pri rozhodovaní hosťa. Ostatné kontinenty majú do LGBTIQ+ (lesbický, gay, bisexuálny, transrodový, intersexuálny, queer/questioning a ďalšie menšiny.) tiež čo povedať. Napríklad New York, Los Angeles, Sydney a Brazília sú obrovské aglomeráty s vysokou koncentráciou rôznorodých, jedinečných osôb. Tieto masovo obývané mestá poskytujú LGBTIQ+ komunite priestor na vlastnú realizáciu. Napríklad španielsky Madrid vytvoril pre túto komunitu dokonca obytné štvrte (Chueca, Malasaña, La lát či Lavapies).

Otvorili náruč

Čo mňa ako autora článku najviac prekvapilo, je fakt, že niektoré destinácie, ktoré si držia silnú náboženskú a konzervatívnu úroveň, sa sčasti preorientovali a otvorili svoju náruč i turistom a dobrodruhom z oblasti gay turistiky. Izraelský Tel Aviv, mesto navonok pôsobiace dogmaticky a odmerane, otvorilo oči a uvidelo novú príležitosť, ktorá sa neodmieta. Miestni hotelieri sú toho názoru, že práve táto „iná“ a „nová“ klientela je pre nich niečím výnimočným a nepoznaným. Novootvorený Hotel Inta  v Jaffe ponúka mužom mestskú gay oázu v krásnej budove z 20. rokov 20. storočia. Hneď, ako vstúpite do hotelového foyeru, pochopíte, že tento hotel je čímsi výnimočný. Interiérové vybavenie a dizajn sú tou pravou ukážkou, ktorá hotel prezentuje ako miesto priateľské ku gay komunite. Zariadenie poskytuje niekoľko ubytovacích jednotiek, ktoré sa na seba navzájom vôbec nepodobajú. Snahou dizajnéra bolo, aby mal hosť pocit, že hoci navštívi ten istý hotel, vždy dostane novú izbu a nový zážitok. 

Ďalšia destinácia je dostatočne známa z filmového plátna. Sám Indiana Jones prišiel navštívil toto miesto, aby dokázal svetu existenciu svätého grálu. Pre gay societu by sa dala práve táto oblasť nazvať svätým grálom. Hovorím o Jordánsku, ktoré je jednou z progresívnejších krajín na Blízkom východe, pokiaľ ide o ochranu a akceptáciu LGBTIQ+ komunity. Dovolenkári sem môžu pricestovať, i keď sú „inak“ orientovaní. Ako príklad uvádzam hotel, ktorý splní očakávania aj toho najnáročnejšieho klienta. Hotel Kempinski v hlavnom meste Ammán je tým pravým miestom pre všetkých, ktorí sa cítia byť inými. Svetoznámy hotelový reťazec pôsobí na trhu dosť rokov na to, aby vedel, čo sa od neho očakáva a že nemôže pôsobiť na klienta netaktne. Gay komunita pozná reťazec Kempinski ako tolerantného hotelového magnáta, ktorý vie vytvoriť z obyčajného pobytu niečo neopakovateľné a nezabudnuteľné. 

To, čo nám nedokáže ponúknuť naše bydlisko, sa často snažíme nájsť v iných kútoch zeme. Maurícius, ostrovný štát, nachádzajúci sa v juhozápadnej časti Indického oceánu, je ďalším výnimočným a očarujúcim miestom. Gay komunita túto dovolenkovú destináciu miluje. Samozrejme, ako každá krajina, aj táto má svoje pravidlá a zákony, ktoré sa musia dodržiavať. Gay turisti sú tu vítaní s  otvorenou náručou. Rovnako ako Jordánske kráľovstvo ani Maurícius nemá hotely výhradne len pre gay komunitu. Ostrov má však dostatok ubytovacích zariadení, ktoré veľmi radi privítajú aj týchto hostí. Samozrejmosťou vo všetkých hotelových rezortoch je bezpečnosť a  diskrétnosť. Veľkú prestíž si už dlhé roky drží hotel Mystik Life Style, ktorý je bezpochyby jedným z najvychýrenejších hotelových komplexov na ostrove. 

Hlavné mestá

Veľké urbanistické celky ako New York, Sydney, Rio sú mestami, ktoré  túto klientelu vítajú. Tieto konglomeráty gayovia považujú za svoje „hlavné  mestá“, v ktorých sa cítia najlepšie a nemenili by ich  za žiadne iné. Jedno z najlukratívnejších a najbohémskejších  miest, ktoré gayovia považujú za jedno zo svojich hlavných miest, je thajský Bangkok. Metropola nezabúda ani na ľudí, ktorí nemajú radi obrovské ubytovacie celky. Dokáže sa prispôsobiť i ľuďom, ktorí preferujú minimalizmus a útulnosť. Hotel Amara Bangkok je priamo stvorený pre gay cestujúcich, ktorí si potrpia na jednoduchosť a útulnosť s puncom luxusu. Výzvy mu nie sú vôbec cudzie, sám ich vyhľadáva a snaží sa byť niekoľko krokov pred konkurenciou. 

Raz sa ma niekto spýtal, či musí byť exotika iba v rovníkových oblastiach pri mori a niekde v džungli. Zamyslel som sa nad tým a pochopil som, že exotika nie je len horúce podnebie či more, piesočnatá pláž s papagájmi alebo bujný dažďový prales. Exotika je všetko, čo človek ešte nikdy nevidel, nepocítil, nezacítil, neochutnal a nezažil na vlastnej koži. Každý si dokáže v tomto slovíčku nájsť svoj význam. Ako ďalší príklad som vybral mesto,  ktoré dýcha históriou, kultúrou a, samozrejme, exotickým štýlom nepoznaného. Mesto, v ktorom sa písal príbeh lásky a smútku. Ide o  Veronu - destináciu, ktorá zaujme každého bez rozdielu veku, pohlavia, vierovyznania a sexuálnej orientácie. Ponúka bary, nočné kluby, diskotéky, kaviarničky, reštaurácie a, samozrejme, hotely, do ktorých zvyčajne všetci zložíme svoje hlavy po prebdenej noci. Byblos Art Hotel Villa Amista je jedným z tých hotelov, ktoré dbajú na tradíciu, romantiku, luxus a prvotriedne služby. 

Tak, ako LGBTIQ+ komunita vie prijímať nové kultúrne prvky, dokáže rýchlo vypudiť všetky zastarané a nefunkčné stereotypy. Ak sa im niečo zdá nepohodlné, nebudú tým strácať čas. Ale zasa, ako sa vraví, výnimka potvrdzuje pravidlo. Španielska Barcelona je považovaná za stálicu, do ktorej rok čo rok prúdia noví i stáli dovolenkári. Rovnako, ako thajský Bangkok je považovaný za ázijské hlavne mesto gayov, i Barcelona je držiteľkou tohto označenia. Sieť hotelov H10  má v Barcelone pestré porfólio hotelov, výhradne pre gay hostí. Hotel H10 Urquinaona Plaza je výnimočný tým, že dbá najmä na súhru modernej architektúry a prírodných prvkov, ktoré navzájom prepája, čím vytvára nezameniteľný a bezkonkurenčný koncept, ktorý osloví naozaj každého.

Označenie „gay-friendly“ hotel môže mať každý hotel, v ktorom sa k LGBTIQ+ menšine nebudú správať s dešpektom.“ 

Rastislav Mihálik, magister kulturológie a vášnivý cestovateľ konštatuje, že Slovensko poskytuje potenciálnym klientom množstvo ubytovacích jednotiek, nie je však  presvedčený o tom, či reálne máme také zariadenia, ktoré plnia očakávania a potreby všetkých typov klientely. Domnieva sa, že presnejšie špecifikovanie ubytovacích zariadení na gay friendly alebo for LGBTIQ+, by mohlo byť vydareným marketingovým ťahom, ktorý by týchto hostí podnietil k návšteve.

Ako je to u nás

Hotel Crowne Plaza Bratislava je situovaný presne tam, kde je najväčšia koncentrácia všetkého a všetkých. Hotel si svoju centrálnu pozíciu nenašiel len pred prezidentským palácom, pozitívne sa umiestnil aj v srdciach klientov s homosexuálnou orientáciou. Hotel sa sám síce neprezentuje ako gay-friendly hotel, sám však o sebe tvrdí, že pre zákazníka urobí čokoľvek, a to bez rozdielu. Prioritou hotela je, aby sa hosť rád vrátil, cítil sa vítaný, bol šťastný a spokojný. 

Ak sa máte zamilovať do niekoho či do niečoho krásneho, srdce si samé vyberie, čo chce a vy mu v tom nezabránite. Pri otázke, či dokáže zapôsobiť svojim šarmom aj na gay komunitu, manažment hotela Sheraton Bratislava ani na sekundu nezaváhal. „Hotel nikdy nemal a ani nikdy nebude mať tendenciu vytvárať unikátny priestor s neopakovateľnými službami, len pre vybranú spoločenskú vrstvu. Sheraton chce zapôsobiť na každého a okamžite. Bez rozdielu, či si ho zamiluje heterosexuálne alebo homosexuálne orientovaný jedinec.“

Na porovnanie, hotel Falkensteiner je bezpochyby špičkou v hotelovom priemysle. Nemecký názov predznamenáva nezameniteľnú atmosféru, priateľský prístup, absolútnu profesionalitu, neodolateľný komfort a energiu. Turistickí dobrodruhovia a nadšenci z LGBTIQ+ subkultúry už nemusia mať starosti pri zdĺhavom výbere hotela. Nie nadarmo sa o hovorí o nemeckej precíznosti len v superlatívoch. 

Česká republika sa od roka 2006 s hrdosťou hlási k štátom, ktoré uzákonili registrované partnerstvá osobám rovnakého pohlavia. Len nedávno Praha ako hlavné mesto Česka významne podporila LGBTIQ+ komunitu tým, že vyvesila na počesť farebného pochodu na radnicu dúhovú vlajku.  Mesto tým dalo na známosť, že vo svojich uliciach rado privíta všetkých turistov, bez rozdielu. Rovnako to deklaruje  aj karlovarský Grandhotel Pupp. Gay komunita si tento hotel už  zamilovala a určite by ho nepodviedla s konkurenciou. 

Simona Martinčeková, odborníčka v oblasti kultúrnej antropológie a doktorandka v odbore kultúry a turizmu je presvedčená, že rôzne kultúrne spoločenstvá a subkultúry, nevynímajúc LGBTIQ+ komunitu, sú výbornými formovateľmi identity society. Myslí si, že práve homosexuálne orientovaní jedinci nám môžu pomôcť k zvýšeniu atraktivity našej krajiny. Na druhej strane sa úplne nestotožňuje s názorom nevyhnutnosti budovania, či predefinovania hotelov priamo na gay-friendly. Je toho názoru, že každý prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia musí dať možnosť ubytovať sa každému bez ohľadu na jeho sexualitu. Tvrdí, že hotel sa má držať primárnej myšlienky, ktorou je poskytovanie  ubytovania tým, ktorí sú ochotní zotrvať a zaplatiť. 

Pri spracovaní tohto článku  som sa  stretol s mnohými argumentmi a názormi. Jeden z nich znel, že niektoré krajiny alebo cieľové turistické destinácie, ktoré legislatívne „podchytili“ otázku registrovaných partnerstiev, už nemajú potrebu vytvárať gay-friendly hotely, keď už samotná krajina toleruje LGBTIQ+ menšinu, ale nie je to pravidlom. Napríklad španielska Barcelona alebo holandský Amsterdam sú označované za najatraktívnejšie gay-friendly lokality a destinácie, ktoré však podporujú tento segment aj špecifickými hotelmi určenými priamo pre danú subkultúru. Je teda správne či nevyhnutné vytvárať alebo predefinovať obyčajné hotely na gay-friendly? Môj názor sa stotožňuje s už spomínanými odborníkmi, ktorí uviedli stanovisko k danej téme. Ja sám si nemyslím, že je nevyhnutné, aby sa ubytovacie zariadenia predefinovali, ale na druhej strane sa domnievam, že by to mohlo pomôcť našej konzervatívnej spoločnosti prilákať nových klientov zo zahraničia. Preto by sa poskytovatelia ubytovacích služieb mali intenzívnejšie zamýšľať nad inakosťou a byť v tomto smere progresívnejší.

TEXT Marek Štosel