Rozprávanie so Slovenkami a Slovákmi, ktorí sa usadili v niektorej z európskych krajín a ich predstavenie tamojšej kuchyne sa stretlo s pozitívnym čitateľským ohlasom. Preto sme opäť oslovili ďalších štyroch našich krajanov, ktorí dnes žijú v Nórsku, Veľkej Británii, Taliansku i Švédsku, aby nám povedali o špecialitách krajiny, ktorá je ich prechodným alebo stálym domovom.

Simona, Švédsko

V Štokholme žijem štyri roky, avšak s miestnou kuchyňou som sa stretla už dávno pred príchodom do Švédska - či už počas štúdia švédčiny alebo návštevy Ikei. Na švédsku kuchyňu som si zvykla pomerne rýchlo, asi aj preto, že pokiaľ idete do reštaurácie vo Švédsku, nájdete tu mix rôznych kuchýň z celého sveta.

Veľakrát mi domáci povedali, že pre nich je tradičným švédskym jedlom tzv. kebabpizza (áno, naozaj ide o pizzu, na ktorej je kebabové mäso s omáčkou), keďže sa s ňou stretnete iba tu a skutočne ide o mix rôznych kultúr. Taká tá tradičná kuchyňa starých mám pozostáva zo zemiakov a mäsa (preslávené mäsové guličky), ale oproti tej slovenskej v nej nájdeme aj veľa čerstvej zeleniny a rýb. Na stole nesmie nikdy chýbať ani chlieb, väčšinou ide o tvrdý „knäckebröd", ktorý slúži ako príloha alebo predjedlo.

Švédi si tiež potrpia na tradičnú „fika" pauzu, ktorú si doprajú aj niekoľkokrát denne a skonzumujú počas nej veľké množstvo koláčikov, kávy a iných dobrôt. Svoju lásku ku koláčom aj patrične prejavujú tým, že pre ne majú vyhradené dni - napríklad „Kanelbullens dag" - Deň škoricových osích hniezd, ktorý sa každoročne oslavuje 4. októbra.

Pri príchode na Slovensko mi občas chýba možnosť výberu vegetariánskeho jedla, keďže Švédi sú v tomto veľmi vynaliezaví a v ich supermarketoch aj reštauráciách nájdete nespočetné množstvo tzv. náhrad mäsa, ktoré často vyzerajú a aj chutia veľmi podobne originálu.

Vladia, Veľká Británia

V Londýne žijeme druhý rok. Keďže máme doma tri deti, väčšinou varíme doma, a tak sme si na typické anglické jedlá príliš zvykať nemuseli. Skôr mi tu chýba slovenská kuchyňa. Angličania radi chodia do reštaurácií a krčiem, kde podávajú veľa mäsa. Ale napríklad v Londýne je veľký výber jedál z gastronómie celého sveta. My máme napríklad radi anglické raňajky, baked beans, vajíčko, párky alebo slaninka, pečené rajčiny, black pudding, niekedy hríby. Deti zase obľubujú fish & chips. Za zmienku stojí určite aj čierny čaj, ktorý sa tu pije s mliekom.

Nika, Nórsko

Žijem v hlavnom meste Nórska, kde v posledných desaťročiach pribudli desaťtisíce obyvateľov z rôznych končín sveta. Silne sa to odrazilo nielen v ponuke jedál v reštauráciách, ale veľmi to ovplyvnilo aj stravovanie v čisto nórskych rodinách. Pizza, lasagne, taccos sú časté a obľúbené nielen u mladšej generácie.

Tradičná nórska kuchyňa je aj podľa slov domácich dosť fádna a chuťovo nevýrazná. Na raňajky a večeru dennodenne dva krajíčky chleba s niečím a pohár studeného mlieka rovno z chladničky. Okolo dvanástej buď špenátová, špargľová, šampiňónová alebo rybacia polievka alebo opäť dva krajíčky chleba s niečím. Hlavné jedlo dňa sa jedáva doma, okolo sedemnástej hodiny, najčastejšie sú to nesolené zemiaky, varené vcelku a k tomu ryba alebo dusené mäso. Farbu a chuť dodá trocha brusnicového džemu. K tomu denne dezert, často puding alebo želé.

 Nórsky dezert pripravovaný pri príležitosti štátneho sviatku vo farbách nórskej trikolóry

Rýchlo a ľahko som si zvykla na ryby. Losos a treska na mnoho spôsobov sú mojimi favoritmi. Čo však nemusím, sú rybie špeciality – fiskekaker, fiskeboller a fiskepudding – rybie filé, rozvarené v mlieku, zahustené zemiakovým škrobom. V bohatej ponuke syrov sa vyníma hnedý syr – brunost. Vzniká varením srvátky a kozieho či kravského mlieka. Laktóza (mliečny cukor) dlhým varením karamelizuje a dodáva syru hnedú farbu a sladkastú chuť. Podáva sa s chlebom, maslom a pomarančovou marmeládou.

Podľa doterajších skúseností viac chutia Nórom slovenské jedlá než Slovákom nórske. O pive ani nehovoriac. 17. mája slávia Nóri štátny sviatok a na stole im v tento deň nesmie chýbať kake - torta vo farbách trikolóry.

Emil, Sicília

V Taliansku žijem už 22 rokov. Počas tohto času som pracoval v gastronómii ako čašník alebo barman, takže trochu som videl do kuchyne, ako sa pripravujú jedlá. Posledné dva roky žijem na Sicílii. Ideálne podnebie, more a jedlo sú garanciou na výbornú dovolenku, aj keď aj na Sicílii sú veci, pri ktorých treba prižmúriť aj obe oči naraz.

Na taliansku gastronómiu som si zvykol veľmi rýchlo. Pravidelne chodím nakupovať na trhy vždy čerstvé ryby, zeleninu a ovocie. Existuje tu veľmi veľa druhov syra, vína a ešte aj piva, ktoré si Taliani vyrábajú sami, tak to má prekvapilo najviac. Oproti Slovensku je tu jeden veľký rozdiel, všade sa stretnete s milým personálom, a to naozaj všade. Už len v obyčajných malých obchodíkoch, alebo na trhu, všetci odporúčajú, čo treba vyskúšať, ochutnať, aké jedlo a akým spôsobom si z konkrétnych surovín pripravíte a podobne.

Z talianskej kuchyne nie je nič, čo by som musel bezpodmienečne mať na stole, ale zo slovenskej určite áno, napríklad bryndzové pirohy. Keďže tu bryndzu nemáme, tak ju v jedlách nahrádzam gorgonzolou. Takže na záver, odporúčam návštevu Sicílie a ochutnávku všetkého, čo sa tu ponúka.

V ďalšom článku o európskych gastro špecialitách nás čaká rozprávanie Sašky, ktorá žije vo francúzskom Nice a o kuchyni v tejto stredomorskej destinácii nám prezradila toľko úžasných informácií, že zaručene budete chcieť vycestovať jej smerom, alebo si aspoň doma pripraviť niektoré z popisovaných špecialít. 

Pripravila: Petra Adamcová

Prečítajte si tiež: Zdravé desiaty pre školákov