Kruh môže byť pozitívnou aj negatívnou asociáciou. Ak povieme, že stále beháme v jednom kole, zvyčajne to znamená, že sa nevieme vymaniť z okov rutinných činností či každodenných zvykov. Niekedy však kruh môže znamenať aj záchranu. Ak sa životný cyklus vecí dokáže z lineárnej úsečky končiacej na skládke zmeniť na kruh, ktorý obyčajný odpad vráti späť do hry v podobe nového predmetu, prinesie to úľavu človeku aj životnému prostrediu. Aj hotely a gastro prevádzky by mali čo najrýchlejšie nabehnúť na kolobeh, ktorému sa hovorí recyklácia.

 

02 ace hotel chicago commune dezeen 2364 hero 1704x959

 

Podľa údajov Svetovej banky sa počet cestujúcich od roka 2000 viac ako zdvojnásobil, podobný nárast sa očakáva aj do roka 2030. Len minulý rok hotelový priemysel prispel do svetovej ekonomiky sumou 8,8 biliónov amerických dolárov (niečo vyše 8 biliónov eur). Podľa medzinárodnej organizácie World Travel and Tourism Council sa v súčasnosti dokonca každé jedno z desiatich zamestnaní spája s cestovaním. Turistický ruch ako jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví predstavuje hybnú silu ekonomiky viacerých krajín a zdroj obživy pre nespočetné množstvo ľudí.


Čo na druhej strane vôbec nie je potešujúce, je fakt, že tento segment ročne vyprodukuje milióny ton odpadu, či už ide o jedlo, plasty alebo textílie. Aktuálna správa portálu Booking.com o udržateľnom vývoji turizmu (Sustainable Travel Report 2019) pritom hovorí, že až 71 percent cestujúcich by privítalo, keby spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti ponúkli viac možností udržateľného spôsobu cestovania a ubytovania. Z rovnakého dôvodu hľadajú hotelové siete i jednotlivé hotely spôsoby, ako minimalizovať záťaž pre životné prostredie. Čo s tým teda môžu reálne robiť?

 

Upcyklovať či downcyklovať?

V hotelových zariadeniach možno produkciu odpadu obmedziť rôznymi spôsobmi. Jednak je to trebárs využívanie plniteľných nádob na kozmetické prípravky namiesto jednorazových fľaštičiek, či motivovanie hostí k tomu, aby uteráky a inú hotelovú bielizeň neodovzdávali upratovaciemu personálu hneď po prvom použití. Takéto opatrenia už urobilo množstvo ubytovacích zariadení. V hoteloch však možno úspešne zaviesť aj systém recyklácie.


Recyklácia je ako pojem pomerne mladá, prakticky ju však ľudstvo pozná odnepamäti. V minulosti sa napríklad zvykli zbierať bronzové a iné kovové predmety, ktoré sa roztavili a opätovne využívali na výrobu nových predmetov. Historické pramene dokonca hovoria o tom, že už okolo roka 1 000 sa v japonských obchodoch „recyklovali“ zvyšky nepotrebného papiera. V Británii zasa zvážali popol z pecí na drevo i uhlie, ktorý sa zužitkovával pri výrobe tehál. Koncom 19. storočia až do prvej svetovej vojny tu takisto fungovali textilky, ktoré spracovávali zvyšky látok do recyklovanej „shoddy“ alebo „mungo“ vlny. Vo Švédsku dokonca v tomto období vznikol oficiálny recyklačný program na zužitkovanie sklenených fliaš. S priemyselnou revolúciou nevzrástla iba výroba a dopyt po nových produktoch, ale aj množstvo odpadu, ktorý sa dal využiť ako „sekundárna“ surovina. Recyklačné programy však ožili aj počas druhej svetovej vojny, najmä kvôli nedostatku zdrojov „čistých“ surovín. Impulzom pre recykláciu neskôr, v 70. rokoch minulého storočia, boli zasa stúpajúce ceny energií. Nadšenie z elektrospotrebičov v 20. storočí pre zmenu vystriedala otázka, ako si s nimi poradiť, keď svojim majiteľom doslúžia.

 

03 conscious hotel westerpark amsterdam restaurant.jpg ULLvKEdoxx


Samotná recyklácia však neznamená len riešenie otázky, ako nepotrebnému odpadu vdýchnuť druhý život v podobe sekundárnej suroviny, z ktorej možno vyrobiť nový produkt. Odpadový manažment totiž zahŕňa hneď tri „R“ – reduce, reuse, recycle, čiže zredukuj, opätovne využi a recykluj. Základom takéhoto prístupu je teda v prvom rade snaha obmedziť množstvo odpadu. Druhý krok môžete urobiť, ak predĺžite životnosť vecí – niekedy stačí trebárs renovácia či malá oprava a predmet alebo nábytok dokáže človeku slúžiť niekoľko ďalších rokov. Takto minimalizujete nielen odpad, ale aj spotrebu energie či vody pri výrobe. Recyklácia je až tretím stupňom odpadového manažmentu. V súčasnosti sa v rámci tohto termínu čoraz častejšie skloňujú ešte dve slová – downcycling a upcycling. Upcyklácia, ak zaužívaný pojem poslovenčíme, je proces, ktorým spracovaný odpad získa vyššiu pridanú hodnotu, než mal pôvodný objekt, vec či predmet. Downcyklácia je recyklovanie, ktorým nový výrobok síce nestúpol na hodnote, ale možno ho – hoci aj s kvalitatívne slabšími vlastnosťami – opäť zužitkovať. Nech už ide o renováciu, dowcykláciu alebo upcykláciu, každý z takýchto krokov má zmysel a nesmierny význam v boji proti hromadeniu odpadov.

 

Nábytok ako potenciálny odpad

 

V prípade ubytovacích zariadení, ktorých koncept ešte len vzniká, je celý proces jednoduchší, pretože tu možno už na začiatku ovplyvniť environmentálny charakter hotela už samotným výberom nábytku, elektrospotrebičov či doplnkov. Vzhľadom na globálne ekologické snahy znižovať podiel odpadu a predlžovať životný cyklus vecí je vhodné, aby manažment uprednostnil nábytok vyrobený z kvalitného dreva, obhospodarovaného udržateľným spôsobom, alebo z takých materiálov, ktoré bude neskôr možné bez problémov recyklovať. Treba myslieť i na zloženie nábytku, väčšina kúskov sa totiž skladá z viacerých materiálov, ktoré vyžadujú rôzne spôsoby ďalšieho spracovania – čalúnené kreslo obsahuje okrem drevenej konštrukcie aj kovové pružiny, mäkkú výplň či poťahovú látku alebo kožu. Prípadná recyklácia teda najprv vyžaduje rozobratie celého kresla a vytriedenie jednotlivých materiálov. Aj tento fakt treba pri výbere nábytku do súčasných zariadení zohľadňovať.

 

04 Sokos Hotel Presidentti reception 1 S


V prípade starších hotelov existujú iné cesty. Zahraniční prevádzkovatelia zvyknú trebárs starý nábytok venovať charite alebo rozpredať za symbolickú cenu. Agentúra pre ochranu životného prostredia v Spojených štátoch prišla v roku 2015 s informáciou, že len samotný nábytok z domácností vytvoril za rok 12,1 miliónov ton odpadu. Čo však hotely a ubytovacie zariadenia, ktoré predstavujú nemalú časť veľkého „odpadového“ koláča? Podľa údajov Americkej asociácie hotelov a ubytovacích zariadení je v samotných Spojených štátoch asi päť miliónov hotelových izieb, len samotné matrace a sedačky potrebujú výmenu každých šesť až osem rokov. Skrine na šatstvo a bielizníky sa menia každých 12 – 13 rokov. Teraz si predstavte hotel, ktorý má 100, 200 alebo dokonca 500 izieb, v každej jednej je matrac, prípadne dvojica matracov pre manželskú posteľ, ktoré treba po čase vymeniť. Na každú izbu pripočítajte jednu pohovku, prípadne kreslo a takisto televízor, chladničku, koberec či záves, ktoré po pár rokoch rozhodne nebudú vyzerať ako nové. Podľa Zary Johnson z portálu Green Lodging News minú americké hotely na jednu izbu v priemere 100 dolárov za vypratanie opotrebovaného nábytku. V prepočte na konkrétne množstvo izieb to rozhodne nie je zanedbateľná suma. Samozrejme, okrem predaja môže hotel nábytok nechať zrecyklovať. Takto sa dajú takmer 100-percentne zužitkovať napríklad staré matrace. Niektoré hotelové siete, ako Hilton alebo Fairmont, majú svoje vlastné recyklačné programy, iné spolupracujú s miestnymi firmami, ktoré zabezpečia všetko, od vypratania nábytku, až po spracovanie recyklátu.

Pokračovanie článku už onedlho.

Text: Anna Salvová

Foto: archív