V poslednom období sa spoločenský diskurz čoraz viac sústreďuje na problematiku vzdelávania. Mnohé postoje najmä z politického, ale aj verejného priestoru kritizujú predimenzovanie spoločensko-vedných odborov v štruktúre ponuky vysokoškolského vzdelávania. Týka sa to rovnako Slovenska ako aj Česka či Poľska. Okrem iného je kritizovaná údajne príliš veľká ponuka štúdia v študijných programoch, ako napríklad sociálnej práce, politológie, histórie, ale i hotelierstva, gastronómie a cestovného ruchu. Podnikatelia v turistickom biznise však naopak hľadajú kvalifikovanú kvalitnú pracovnú silu na rastúcom trhu. Tú im má poskytnúť najmä sieť odborných vysokých škôl.cellular 1352613 960 720
Spomínam si na osobnú skúsenosť. Ležal som na hotelovej pláži v Protarase a plážová obsluha roznášala zákazníkom nápoje podľa želania. Už na pohľad bolo jasné, že obsluhujúce dievčatá boli mimoriadne milé a príjemné a slovansky krásne. Keď sa jedna z nich konečne dostala ku mne a spýtala sa ma po anglicky čo si prajem, oslovil som ju po slovensky – „Odkiaľ ste?“. Rozosmiala sa, že vraj z Prešova a praxuje tu ako študentka cestovného ruchu. Odvtedy sa táto príhoda opakovala v rôznych destináciách niekoľkokrát – naposledy v Riva del Garda v Taliansku. Naši študenti a neskorší absolventi sa vo veľkej miere uplatňujú vo svete.

Študenti, ktorí sa hlásia na štúdium hotelierstva a cestovného ruchu, väčšinou snívajú o uplatnení sa v krásnych destináciách, služobnom postupe smerom k manažérskym pozíciám a dobrom finančnom ohodnotení. Naši podnikatelia zas majú jasnú predstavu o schopnostiach, zručnostiach a ohodnotení práce absolventa. Treťou stránkou tejto rovnice je škola, ktorá má vlastné predstavy o napĺňaní vzdelávania.

Cestovný ruch ako taký je multidisciplinárna vedecká disciplína, ktorá sa v rôznych štátoch (či regiónoch) chápe rôzne. Na Slovensku je odbor Cestovný ruch definovanýv programe „Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo.“vysoke tatry 1633059 960 720
Na Slovensku, ale aj v Česku, sa študuje hotelierstvo a cestovný ruch pod rôznymi špecifikými študijnými programami s rôznymi stupňami (trojročný bakalársky, dvojročný magisterský a štvorročný doktorandský). Napríklad na Ekonomickej univerzite v Bratislave je štúdium magisterského stupňa vedené pod názvom „Manažment cestovného ruchu“. Na Univerzite Mateja Bela sa študuje v magisterskom stupni s názvom „Ekonomika a riadenie cestovného ruchu“. Na Prešovskej univerzite má trojročné bakalárske štúdium názov„Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo“. Na Nitrianskej univerzite Konštantína Filizofa je bakalársky študijný program nazvaný „Regionálny cestovný ruch“.travel 1737172 960 720
V Českej republike ponúka možnosť štúdia cestovného ruchu, hotelierstva a gastronómie spolu 20 verejných a súkromných vysokých škôl v Prahe, Brne, Jihlave, Zlíne, Opave, Uherskom Hradišti a v Karvinej. Vysoká škola obchodná v Prahe ponúka štúdium prvého a druhého stupňa v programoch „Cestovní ruch“, „Manažment cestovného ruchu“ a „Sprievodcovská činnosť v cestovnom ruchu“. Vysoká škola obchodní a hotelová v Brne ponúka bakalársky program „Hotelierstvo“. V Karvinej Obchodná a podnikateľská fakulta Sliezskej univerzity ponúka program „Hotelierstvo“ s odborom „Gastronómia, hotelierstvo a turizmus“.bar 1238379 960 720
V Poľsku sa cestovný ruch študuje v odbore „Turistika a cestovný ruch“. Jadrom tohto študijného odboru je poznanávanie regiónov cestovného ruchu, ekonomiky cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít. V Poľsku možno študovať hotelierstvo, gastronómiu a cestovný ruch v asi 40-tich vysokoškolských centrách vo Varšave, Lodži, Krakove, Poznani, Vroclavi, Bydgošti, Toruni, Novom Targu a inde. Za subdisciplíny cestovného ruchu možno považovať najmä: ekonómiu cestovného ruchu, manažment cestovného ruchu, geografiu cestovného ruchu, psychológiu cestovného ruchu, sociológiu cestovného ruchu, telesnú kultúru v cestovnom ruchu, marketing cestovného ruchu, ekológiu cestovného ruchu, GIS (geografické informačné systémy) cestovného ruchu, ako aj teóriu a metodológiu cestovného ruchu.

Samozrejme, že štruktúra študijných programov cestovného ruchu vo svete je pestrejšia, napríklad stránka www.college-contact.com/tourismusstudium-im-ausland.htmluvádza vyše sto vysokoškolských centier (s heterogénnymi študijnými programami), medzi nimi aj: Aalborg university v Dánsku, Aut university na Novom Zélande, Bournemorth univerzita, Central San Martin, Middlesex university vo Veľkej Británii, Hawaii Pacific university, Edmunds Community Colledge, San José univerzita v USA, ale aj v Beppu univerzita v Japonsku, univerzity v Melbourne v Austrálii, alebo aj v Singapúre v Číne, v Lime v Peru a inde. K najrenovovanejším svetovým centrám vysokoškolskej prípravy hotelierov nepochybne patrí Švajčiarsko. Známe sú napríklad Hotel Institute Montreaux, Eidgenossische Hochschschulinstitut Zürich, IHTI School Neuchatel, Glion Institute Montreaux a ďalšie.waiter 492872 960 720
V Česku a na Slovensku sa cestovný ruch študuje v týchto odboroch: manažment cestovného ruchu, ekonomika podnikania cestovného ruchu, gastronómia v cestovnom ruchu, kúpeľníctvo a hotelierstvo. Najstaršou školou s odborom cestovný ruch je Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela s tradíciouod roka 1973. Vtedy však išlo o detašované pracovisko Obchodnej fakulty Vysokej školy ekonomickej v Bratislave.

Skúsenosť nám hovorí, že cestovný ruch je individuálny, originálny odbor, ktorý sa vyznačuje osobitosťami výskumu a štúdia a preto je vždy nutné zaraďovať do štúdia kľúčové predmety, akými sú teória, terminológia, metodológia a regionalizácia cestovného ruchu, hotelierstvo, ekonomika cestovného ruchu, gastronómia, kúpeľníctvo a ďalšie. Ďalšou skúsenosťou je, že existuje protichodné pôsobenie pestrosti predmetov, jadra študijného odboru, subdisciplín, pomocných disciplín a odbornosti a kvalifikovanosti učiteľského personálu v jednotlivých vzdelávacích centrách. O vzdelávanie na jednotlivých vysokých školách študenti javia nadpriemerný záujem. Napríklad v roku 2016 študovalo na slovenských verejných vysokých školách spolu 109 592 študentov v denných a 30 198 v externých formách štúdia a v programe cestovný ruch to bolo 1 258 študentov (zdroj http://www.cvtisr.sk/).study 1376492 960 720Prepojenie akademickej obce s praxou je na rôznej úrovni. Dokonalá súhra teórie a praxe je na Slovensku skôr ojedinelá. Jednou s veľkých príležitostí kooperácie vysokých škôl, samosprávy a podnikateľského prostredia sú európske grantové schémy. Niektoré sa uskutočnili pomerne dobre. Pozitívnym príkladom sú vybudovené modely transhraničných regiónov, budovanie turistickej infraštruktúry alebo niektoré úspešné projekty v rámci schémy tzv. nórskych fondov. Máme však aj skúsenosti, keď sa granty pre cestovný ruch odmietli na krajskej úrovni – s odôvodnením, že je potrebné zaplatiť spoluúčasť na financovaní projektov, ale aj s argumentom, že cestovný ruch neprináša politické body.restaurant 926135 960 720
Osobitým a možno kľúčovým problémom je vnímanie kvality absolventov vysokých škôl ich budúcimi zamestnávateľmi. Vysokoškolské vzdelávanie má slúžiť nielen politickým cieľom a kultivovaniu osobností, ale aj praxi. Doktorka Kostková (Kostková, M. 2013. Komperace odborného vzdělávání v oblasti cestovního ruchu. Ekonomická revue cestovného ruchu 46/2, EF UMB Banská Bystrica) vo svojej štúdii zistila, že zamestnávateľom vôbec nezáleží na študijných výsledkoch a napríklad profesijné znalosti a zručnosti hodnotia až za inými spôsobilosťami študentov, napríklad komunikatívnosťou a IT znalosťami. Vaňek, J. a kol. (Vaněk, J. a kol. 2013. Rozvoj klíčových kompetencií pracovníků vysokých škol. Vědecké monografie Slezské uiversity v Opavě OPF v Karvinej) rozlišuje vo svojom kompetenčnom modeli tri druhy schopností pedagóga: 1. Odborné znalosti a zručnosti, 2. Odborné schopnosti. 3. Mäkké kompetencie. Zaujímavé je zaradenie mäkkých kompetencií, medzi ktoré patria aj – komunikácia, kooperácia, kreativita, flexibilita, výkonnosť, samostatnosť, riešenie úloh, plánovanie a organizácia, celoživotné vzdelávanie, aktívny prístup, zvládanie záťaže, objavovanie a orientácia v informáciách, vedenie ľudí, ovplyvňovanie ostatných. Vidíme teda, že študent – budúci odborník v cestovnom ruchu dostáva počas svojho štúdia možnosť rozvíjať odborné znalosti, odborné schopnosti, komunikačné a sociálne kompetencie. V rôznych vysokoškolských centrách sa však jednotlivé schopnosti a zručnosti rozvíjajú heterogénne. Napríklad len niektoré školy disponujú cvičnou plne vybavenou kuchyňou. Gastronomické zručnosti a reštauračné technológie sa preto najviac rozvíjajú v predmete Gastronómia. Priamo v cvičnej kuchyni to umožnujú napríklad na Vysokej škole obchodnej a hotelovej v Brne alebo na Obchodnej a podnikateľkej fakulte v Karvinej. Ak platia výsledky citovanej štúdie Kostkovej, potom absencia praktických predmetov, napríklad praktickej výučby gastronómie, môže mať vplyv na obmedzené zručnosti slovenských absolventov, ktorí zastávajú pozície line manažerov v hotelových a gastronomických zariadeniach.hotel 389256 960 720

 

Je potrebné povedať, že v oblasti vzdelávania v odbore a skvalitňovaniu pedagogického zboru sa venovalo mnoho pozornosti. Pedagogický proces má však zahŕňať aj osobnosť študenta. Študent nemôže byť len nositeľom dotácií zo štátneho rozpočtu. Študent nemôže mať len práva, ale musí si plniť aj študijné povinnosti. Mnohé naše študijné programy na vysokých školách však prakticky skončí 100 percent študentov všetkých foriem štúdia (Bc., Mgr., PhD). Ak sa teda na vyučujúcich prostrednícvom akreditačných kritérií kladú najvyššie požiadavky, potom musia vysoké požiadavky na štúdium plniť aj študenti. Pokiaľ sa neodstráni táto nerovnováha, nemá zmysel diskutovať o kvalite vzdelávania. Aj terajší minister školstva Peter Plavčan avizuje zmenu financovania vysokých škôl tak, aby financie neboli viazané na počet (čítaj kvantitu) študentov. Aktuálny stav totiž často bráni vyradiť študentov, ktorí nespĺňajú kritériá vysokoškolského študenta. Študent je dnes nositeľom podstatných finančných zdrojov. Pre štúdium je potrebné hľadať zapálených, nadaných, pracovitých a talentovaných študentov: "Náborový materiál jednej z českých vysokých škôl to píše priamo: „Na štúdium cestovného ruchu v odbore Hotelierstvo, nehľadáme hocikoho, ale talenty. Pre prácu v hoteliarstve a cestovnom ruchu musíme definovať talent takto: Bádateľský a podnikatelský talent v cestovnom ruchu je komplexná multifaktoriálna schopnosť dlhodobo spracúvať relevantné informácie o cestovnom ruchu s cieľom ich pravdivej interpretácie a predvídanie s maximálne možným využitím dostupných metodických postupov. Talent zahŕňa schopnosť organizovať prieskum a výskum v cestovnom ruchu, schopnosť kooperovať a komunikovať s podnikateľmi v cestovnom ruchu s cieľom udržať sa na trhu a trvalo dosahovať spokojnosť zákazníkov.“girl 1826885 960 720
Takéto talenty je však potrebné udržať na domácom pracovnom trhu. Ďalším problémom je pracovná emigrácia. Slovensku chýba množstvo pracovníkov najmä v hotelierstve a gastronómii. Na výkonných pozíciách chýba približne 15 tisíc pracovníkov. Hlavnou príčinou je ich odchod do bohatších krajín v EÚ, kde sú podstatne lepšie mzdy (http://www.gastroweb.sk/). Citovaný gastroweb za hlavné problémy v reštauračnom biznise označil:


- nedostatočné technické vybavenie kuchyne,
- najnižšie mzdy pre kuchynský personál (minimálna mzda a ostatné „na ruku“),
- nedostatok personálu,
- nekvalifikovaný personál,
- vzdelávanie v odbore.


Súčasným trendom je skôr rušenie vysokoškolských centier, ktoré vychovávajú odborníkov pre cestovný ruch. Príkladom je aj zrušenie pracoviska Goethe Inštiútu v Piešťanoch, kde sa štúdium cestovného ruchu skončilo. Viaceré pracoviská majú akreditáciu len na ohraničené obdobie, alebo len na doštudovanie bez možnosti prijímať nových študentov.girl 1210073 960 720

Súčasný stav vzdelávania v odbore cestovný ruch zhodnotili v ankete docentka Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici doc.ing. Kristína Pompurová,PhD, vedúca katedry cestovného ruchu na Vysokej škole polytechnickej v Jihlave dr. Eva Janoušková, PhD. a zástupca riaditeľa Inštitútu geografie Pedagogickej univerzity v Krakove dr. hab. Mariusz Szubert. Položili sme im dve rovnaké otázky:

1. Čo je podľa vás najsilnejšou stránkou štúdia cestovného ruchu na vašej VŠ?
2. V čom vidíte najväčšie problémy vo vzdelávaní v odbore cestovný ruch?

Doc.ing. Kristína Pompurová, PhD:
1. Štúdium cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici má vyše 50-ročnú tradíciu. Zastrešujú ho skúsení uznávaní teoretici, ale i mladí dynamickí učitelia, ktorí do výučby vnášajú nový vietor. Študenti majú možnosť študovať cestovný ruch vo všetkých troch stupňoch štúdia – bakalárskom, inžinierskom, aj v doktorandskom. Štúdium cestovného ruchu na Katedre cestovného ruchu a spoločného stravovania navyše umožňuje absolventom získať dvojitý diplom v spolupráci s prestížnou Katholische Universität Eichstätt-Ingolstadt v Nemecku. Ide o jedinečnú možnosť získania takéhoto diplomu v podmienkach Slovenska a Českej republiky.
2. K úskaliam vzdelávania patrí nedostatočná a nesystematická spolupráca medzi vysokými školami a hospodárskou praxou. Teória a prax by sa mali vzájomne obohacovať, čo sa však bez ochoty na oboch stranách nezaobíde.

Vedúca katedry doktorka Janoušková:
1. Dlhodobé, až 22 týždňov trvajúce študentské praxe v zariadeniach cestovného ruchu.
2. Problémom je zaradenie cestovného ruchu do oblasti vzdelania Ekonómia. Nie je to vhodné pre pomery v Českej republike.

Dr. hab. Mariusz Szubert:
1. Silnou stránkou UP je jej 50-ročná tradícia a vysoký podiel zahraničních študentov. Približne 20 percent študentov k nám prichádza študovať z Ukrajiny, Bieloruska a iných štátov.
2. Problémom je predimenzovanie odboru z hľadiska počtu študentov.

Samozrejme lesk a bieda vzdelávania v cestovnom ruchu a hotelierstve má hlbšie korene. Väčšina analýz a názorov hovorí o klesajúcej kvalite vzdelávania na všetkých typoch škôl. Hotelierstvo a biznis v cestovnom ruchu je dôležitou zložkou ekonomiky. Ide o podnikanie v silnej konkurencii. Preto je nesmierne dôležité, aby naše vysoké školstvo vychovávalo odborníkov, ktorí budú nielen motivovaní pracovať v našom turistickom priemysle, ale budú spĺňať vysoké štandardy medzinárodnej kvality poskytovania služieb.

text: Peter Čuka
foto: pixabay