Mliečna, horká, s orieškami, nugátovou či marcipánovou náplňou, tuhá, ale aj tekutá. Zbožňujeme jej chuť samostatne i ako prísadu do koláčikov, zákuskov či horúcich nápojov. Reč je o čokoláde, ktorú miluje takmer každý z nás.

O veľkej obľube čokolády hovorí aj niekoľko celosvetovo uznávaných sviatkov a osláv. Svetový deň čokolády sa oslavuje každoročne 7. júla. Je to deň, keď bola čokoláda v roku 1550 údajne po prvý krát privezená do Európy. Iné zdroje hovoria, že čokoládu mohol priviezť do Európy už Krištof Kolumbus v roku 1504 a v iný deň, ale ako to bolo v skutočnosti sa už asi nedozvieme. Dôležité je, že čokoláda je tu.

Ďalšie oslavy čokolády pripadajú na 13. september, ktorý je vyhlásený ako Medzinárodný deň čokolády, 7. november ako Národný deň horkosladkej čokolády s mandľami a 28. júl je Národným dňom mliečnej čokolády.

Okrem toho, že nám čokoláda chutí a čokoláda s vysokým obsahom kakaa v rozumnej miere je dokonca prospešná pre zdravie, vyhľadali sme aj ďalšie zaujímavé fakty, o ktorých ste možno nevedeli.

• V minulosti bolo kakao používané ako platidlo. Kakaové bôby boli u Aztékov v dobách vrcholu ich civilizácie cenené natoľko, že boli stanovené ako uznávaná mena.
• Horúca čokoláda bola prvou čokoládovou pochúťkou. Kakao sa v mexickej aj aztéckej kultúre pripravovalo ako horúci nápoj. Okrem denného pitia to bola aj často ponúkaná pochúťka na významné udalosti a slávnostné príležitosti.

• Aztécky vládca Motezuma II. vraj denne vypil až 50 šálok horúcej čokolády.
• Kakaové bôby pochádzajú z Mexika a Strednej aj Južnej Ameriky.
• Existujú dôkazy, že ľudia v dnešnom Ekvádore konzumovali kakaové bôby a pochúťky z nich už pred 5 tisíc rokmi.
• V súčasnosti sa väčšina kakaa pestuje v Afrike. Napriek svojim stredo a juhoamerickým koreňom takmer 70 percent svetovej produkcie kakaa pochádza práve z tohto kontinentu. Najväčším pestovateľom kakaa je momentálne Pobrežie Slonoviny, ktoré poskytuje asi 30 percent všetkého kakaa na svete.

• Kakaovníky sa môžu dožiť až 100 rokov. Kakaové bôby však na nich dorastajú len jednu štvrtinu času života stromu, teda približne 20 – 25 rokov.
• Najviac čokolády skonzumujú Európania, konkrétne na špičke konzumentov sú Švajčiari, nasledujú Nemci a potom Íri.
• Švajčiari sú zároveň aj vynálezcami mliečnej čokolády. Vznikla v tejto krajine v roku 1875, zmiešaním tmavej čokolády a sušeného mlieka.

Pripravila: Petra Adamcová