Podnebie v Arktíde sa otepľuje rýchlejšie než kdekoľvek inde na Zemi, pričom topenie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti hlavným faktorom stúpania hladiny svetových oceánov. Od začiatku príslušných meraní v roku 2002 ľadový príkrov Grónska, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska, prišiel o približne 4700 miliárd ton ľadu. To predstavuje 4700 kubických kilometrov vody.

Tento fakt prispel k zvýšeniu hladiny svetových oceánov o 1,2 centimetra. Postihnuté je najmä západné pobrežie Grónska. Zrýchľujúce sa topenie ľadovcov pri pobreží Grónska je podľa vedcov možné vysvetliť otepľovaním Severného ľadového oceánu. Grónske ľadovce momentálne ustupujú šesť- až sedemkrát rýchlejšie než pred 25 rokmi.

Zvyšovanie hladiny morí

Teploty v niektorých častiach Grónska sú najvyššie za uplynulých 1000 rokov, konštatoval docent Kodanskej univerzity Bo Mollesoe Vinther a spoluautor štúdie, ktorá rekonštruovala klimatické podmienky v Grónsku. Vrtmi do ľadovcov vedci získali vzorky ľadu spred niekoľkých storočí a na ich základe zistili teplotné pomery v Grónsku od roku 1000 do roku 2011. Tie boli v priemere o 1,5°C nižšie ako v 20. storočí. Podľa správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2021 môže (pri najhoršom scenári produkcie emisií) roztopenie grónskej ľadovej pokrývky zvýšiť hladinu morí do roku 2100 až o 18 centimetrov.

Arktický morský ľad

Podľa klimatológov viaže ľadový príkrov Grónska dostatok vody na to, aby sa hladina oceánov zdvihla o viac ako sedem metrov, pričom ľadový príkrov Antarktídy obsahuje dostatok vody na vzostup ich hladiny až o takmer 50 metrov. Rozsah arktického morského ľadu, ktorého jej topenie nemá na hladinu oceánov žiadny vplyv, sa tiež značne zmenšil a každých desať rokov stráca takmer 13 percent svojej priemernej plochy.

Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: TASR