Ak sa pozeráme na hotel s najvyššou pridanou hodnotou, hľadáme výnimočnú architektúru, výnimočné služby, ale azda najviac vždy rezonuje jeho poloha. To, kde je hotel umiestnený, sa už nedá zmeniť. Lokácia zároveň tvorí zázemie, atmosféru a rozhoduje aj o atraktívnosti pre turizmus. Svetové pamiatky a zároveň prekrásne prostredie slovenskej prírody Spiša sa preto na prvý pohľad javia ako ideálne predpoklady pre hotelierstvo.
Spišská Kapitula patrí ku kultúrno-historickým komplexom mimoriadnej hodnoty. Spolu so Spišským hradom tvorí zázemie svetového kultúrneho dedičstva zapísaného na listinu UNESCO. Do tohto komplexu možno rátať aj obec Žehru a Spišské Podhradie s mimoriadne atraktívnym prírodným prostredím. Spišská Kapitula bola pôvodne cirkevným opevneným mestečkom, v súčasnosti je mestskou časťou obce Spišské Podhradie.
Mestečko je unikátne zachovanou neskorogotickou architektúrou zo 14. storočia. Najvýznamnejšou stavbou Spišskej Kapituly je neskororománska Katedrála sv. Martina. Podobu mohutnej trojloďovej stavby s dvoma vežami nadobudla v rokoch 1245 až 1275. V roku 1382 k nej pristavali kaplnku Corpus Christi, ktorú v rokoch 1488 až 1493 nahradili súčasnou kaplnkou postavenou podľa vzoru parížskej Saint Chapelle. Barokové úpravy sa zotreli regotizačnými stavebnými zásahmi v rokoch 1873 až 1889, ktorými sa snažili dať katedrále stredoveký charakter zodpovedajúci vkusu obdobia romantizmu. Na Slovensku je Spišská kapitola unikátna celistvým zachovaním pôvodného opevnenia a vstupnej západnej brány. Biskupský palác postavili zároveň s katedrálou ešte ako Prepoštský palác. Pri paláci sa v minulosti rozprestieral francúzsky park, do ktorého sa vstupovalo cez dodnes stojacu tzv. Hodinovú vežu z roka 1739. Vo východnej časti Spišskej Kapituly sa na úzkych gotických parcelách nachádzajú tzv. kanonie kapitulských kanonikov sprístupnené jedinou uličkou v meste.
Garni hotel Kapitula**** v poslednom desaťročí predstavoval jedinú ubytovaciu kapacitu v historickej časti mestečka. Mestečko a jeho okolie je krajinársky tvorené svahmi vrchu Sivá Brada (506 m n. m.). Hradným návrším Spišského hradu uzatvára severozápadnú panorámu hrebeň Tatier. Samotná Sivá Brada má travertínové pramene a umelý gejzír – hojne navštevovaný pocestnými a turistami. Na jej vrchole sa nachádza kaplnka Svätého kríža zo 17. storočia.
Samotný hotel bol lokalizovaný v historickej budove „kanonie“ č 15. Skladal sa z hlavnej budovy – kde bolo 16 izieb a dva apartmány. Všetky izby boli originálne, osobito zariadené s citom pre historickú hodnotu priestoru. Zároveň ponúkali moderné kúpeľne a sociálne zázemie. Na prízemí sa nachádzala hala s reštauráciou. V podzemí zasa vínna pivnica a bar. Na južnej strane domu sa nachádzala záhrada anglického typu. Cez ulicu sa ponúkali na využitie ďalšie priestory – konferenčné haly a prestavané humno na spoločenské stretnutia a biznis účely. Hotel asi po desiatich rokoch prevádzky prestal fungovať. Budovy sú vo vlastníctve spišského biskupstva a hľadajú nového manažéra – či odvážneho hoteliera.
V súčasnosti sa kapacita turistického priemyslu nachádza v obci Spišské Podhradie. Fungujú tu tri samostatné penzióny rodinného typu. Výhodou je domácke prostredie, ale najmä úchvatný pohľad na panorámu Spišského hradu.
Prieskum nám ukázal, že 85 percent podnikateľov v lokálnom prostredí za najzávažnejší problém považuje demografickú štruktúru miestnych obyvateľov. Za posledné desaťročia sa rozrástli sociálne getá nielen v Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch, Krompachoch či Gelnici, ale aj v Žehre a celej priľahlej doline. Až na druhom mieste (60 percent) sa podnikatelia ponosovali na zlé podnikateľské prostredie a 48 percent na zlú infraštruktúru (tá sa zlepšila po sprevádzkovaní nových úsekov diaľnice D1 od Ivachnovej po Prešov).
Cirkevné objekty Spiškej Kapituly a okolia sú lokalizované presne podľa schémy mesta Jeruzalem. Zdá sa, že stavitelia boli silne ovplyvnení symbolikou centra kresťanského sveta – Jeruzalemom. Vo svetle týchto poznatkou sa v Kapitule s bohatou hudobnou a umeleckou aktivitou uskutočňujú kultúrne eventy s názvom „Spišský Jeruzalem“.
Ide teda v tomto prípade o jedinečnú krajinu s novými možnosťami pre rozvoj hotelierstva, alebo o upadajúci región? Za zmienku stojí, že len samotný Spišský hrad v minulom roku navštívilo viac než 208 tisíc turistov, z nich približne štvrtina zo zahraničia.
Text: Peter Čuka
